ATLANTIC COMMUNITY HIGH SCHOOL LIV POU ETIDYAN

Similar documents
REKET POU MEDYASYON AVEK PWOSEDE SOU ZAFE PLENT GARANTI DWA MOUN. Tout sa ki aplike a ou, mete you ti kwa devan li nan bwat la:

ESOL Stem Questions by Benchmarks READING STRAND: COMPARISONS AND CAUSE/EFFECT

Chanselye a. Rezime chanjman yo. Règleman sa a ranplase Règleman Chanselye A-670 ki date 9 fevriye 2005.

Around the Pond: Who s Been Here? Arebò yon basen dlo: kilès ki te la?

Theme 2 Colors All Around Poem 1) Mwen Renmen Koulè

SIGNATURE HEALTHCARE BROCKTON HOSPITAL

Règleman. Chanselye a N EW Y ORK C ITY D EPARTMENT OF E DUCATION

Gid Kristi House Atravè Sistèm nan. Yon Manyèl pou Paran ak Gadyen Kap Vizite Sant Orlowitz-Lee kap Defan-n Timou-n nan

Pratik, enfòmasyon ki baze sou rechèch sou fason pou ede Moun k ap aprann Angle li... epi yo gen siksè!

Nan chapit sa a : C h a p i t 24 Chache jwenn asistans medikal. Ki sèvis sant sante ak lopital yo ka bay Ale nan yon sant medikal...

SIMON & SCHUSTER S. angle. english for haitian speakers. liv lekti

Gid Enfòmasyon pou Elèv Lekòl Segondè

SIGNATURE HEALTHCARE BROCKTON HOSPITAL

Nòm Disiplin. ak Mezi Pou Entèvni Onivo Tout Vil la. Kòd Disiplin & Deklarasyon Dwa ak Responsablite Elèv, Jadendanfan Jiska Klas 12yèm Ane

C h a p i t 13. Nan chapit sa a: Manmanvant lan tonbe: twazyèm etap tranche a. Chèche wè ki kalite siy kò manman an ap bay...223

Pushing: stage 2 of labor

Kolera. kreyol. Youn nan Chapit pou fòmasyon Ajan kominotè Zanmi Lasante yo ZANMI LASANTE. Banque Mondial

Broward County Public Schools Exceptional Student Education Gifted Program Pwogram pou elèv dwe

DOSYE ENSKRIPSYON POU

Prentan Gid Entèpretasyon Rapò Nòt yo Pou Paran yo

Tout règleman minimòm Nasyon Zini revize pou trètman prizonye (Règleman Nelson Mandela) Yon ti gid.-

Date Printed: 04/20/2009. JTS Box Number: lfes 64. Tab Number: 84. Document Title: Document Date: Haiti. Document Country: Creole

Entwodiksyon Sou Sante Mantal ak Maladi Depresyon

Pwogram Kredi ak Resèt Hallmark Health System

OCHAN POU YON LIDÈ KI PA FIN PAFÈ NÈT

Dwa Paran Avi Leta Maryland sou Garanti Pwosedi Entèvansyon bonè pou Tibebe ak Tikatkat Edikasyon Espesyal nan Lekòl Matènèl ak Edikasyon Espesyal

MYAP MCHN Manyèl Ajan Sante pou Fòmasyon Gwoup Manman Lidè Modil 2

LIV SOU KOMES SAN ANTRAV LIV POU PWOFESE YO

Pwojè Kore fanmi. KreyÒL ayisyen-ayiti. Maladi Dyare. Liv PatisiPan. yon modil nan pwogram fòmasyon pou ajan Kore Fanmi BANQUE MONDIALE

Tradiksyon nan lang Kreyòl Ayisyen an kòd Etik ILTA

Ann fè konesans. Pwofesè: Onè! Elèv yo: Respè! Pwofesè: Bonjou, tout moun. Elèv yo: Bonjou, pwofesè. Pwofesè: Mwen rele Janèt Jisten.

vivan epi k'ap fè Bondye plezi. Se sèl jan nou dwe sèvi Bondye tout bon.

premye edisyon, 2017 Gid Pratik Dwa Travay Ayisyen

Gid pou Elèv, Paran/Gadyen Norwood High School Nichols Street Norwood, Massachusetts

Pwogram Entèvansyon Bonè pou Tibebe ak Timoun Depatmant Lasante, Sèvis Medikal pou Timoun Sou adrès entènèt nan

The shadows, The shadows, the emptiness, this

Lekòl Piblik Boston Kòd Konduit Septanm 2013

Satan kont KRIS. Gen gran viktwa sou movezespri yo. Pa janm adore twonpè a, Satan, ak denmon li yo.

Preche Levanjil Mwen an

Benjamin Hebblethwaite interviews Welele Noubout At Lakou Souvnans, Gonaïves, Haiti, March 31, 2013

GA-1732 (Dokiman pou etid) Jerans Kòm Yon Disiplin Espirityèl ak Tout Aplikasyon li yo Pou 21 e Syèk la

Fè konesans ak konpostaj matyè moun

Byenvni nan Mond lan: Yon Vizyon jeneral sou pitit ou an k ap grandi

MARJORY STONEMAN DOUGLAS HIGH SCHOOL

Avi sou pratik konfidansyalite

Michel DeGraff MIT, Inisyativ MIT-Ayiti, & Akademi Kreyòl Ayisyen

TAB DÈ MATYÈ Salitasyon Sipèrentandan an Komisyon Lekòl la... 3 Administrasyon Lekòl la... 3 Deklarasyon Misyon Lekòl Piblik Norwood yo...

Gid Konplè Plan-Lekti-Lakay Klas Ane K-5

OUMENM AK TIBEBE W LA: YON GID RESOUS POU NOUVO PARAN YO

Elementary: Intermediate:

AETNA BETTER HEALTH PLAN FIDA Rezime nan Avantaj yo

BROWARD COUNTY PUBLIC SCHOOLS

Other books by or edited by Bryant Freeman

Kiltivasyon Kounya. Defi ak okazyon agrikòl pou rekonstriksyon Ayiti. 140 Oxfam Briefing Paper Oktòb 2010

The University of the State of New York REGENTS HIGH SCHOOL EXAMINATION ANVIWÒNMAN VIVAN. Mèkredi 27 Janvye :15 a.m. jiska 12:15 p.m.

ISTWA JENERAL AK JEYOGRAFI

L A N G O R LANGAJ ORAL. Ransèyman anplis. Ki sa li ye? Wèbsayt ki itil. Ki sa fanmi ka fè pou ede?

8THE UNIVERSITY OF THE STATE OF NEW YORK

Reve, Kwè, Reyisi! Yon Manyèl Planifikasyon Kolèj pou Elèv k ap Aprann Lang Anglè English Language Learners (ELL) ak fanmi yo

ISTWA JENERAL AK JEOGRAFI

The University of the State of New York REGENTS HIGH SCHOOL EXAMINATION ANVIWÒNMAN VIVAN. Madi, 24 Jen, :15 a.m. pou 12:15 p.m.

POU N VIN YON KOMINOTE TOUT MOUN RENMEN

Literary Terms & Devices in English for Language Arts

APRANN PALE KREYÒL (LEARN TO SPEAK CREOLE)

Simbi. feat Sanba Zao. So Yèyè

Byenvini nan klas kreyòl!

The University of the State of New York REGENTS HIGH SCHOOL EXAMINATION ANVIWÒNMAN VIVAN. Non Elèv la. Non Lekòl la

COPYRIGHTED MATERIAL. About Reading Pathways

Joel Martinson (Choral score) Selah Publishing Co., Inc. Hn. J œ œ œ œ œ œ. j œ. 8 5 Choir: (Women or Men) for review only. ni- mi- pax.

English IV Through ESOL

GRADES 6-8. Information Pack for Teachers The Haitian Creole Resource Center. Zile Nou Michel-Ange Hyppolite

Maskilanje A Haitian novel by Kesler Brézault (Keslèbrezo)

Fifth Grade Music History Video 2

2017 Tentative Roster

Stodola Pumpa. Sto- do- la, Sto- do- la, Sto- do- la pum- pa Sto- do- la pum- pa, sto- do- la pum- pa

English IV Through ESOL

Please note that not all pages are included. This is purposely done in order to protect our property and the work of our esteemed composers.

9 LTHS Freshman Course Selection-2016/17

Perusal only. So - leil. go sur. les flots. Vo-guons

Opening Processional Hymn: Band and Organ Joy to the World. j œ. is ior. let. King; let sins. nor. grow, rows. œ œ œ. heart floods, room, plains; he

Nä Wä Kamali i Hawai i

Jean Mouton. (before ) Quis dabit oculis? This edition prepared for The Tallis Scholars. Gimell

Preview Only. Legal Use Requires Purchase. LYDIA, THE TATTOOED LADY for T.T.B.B. voices and piano* Music by HAROLD ARLEN Lyric by E. Y.

Discovering French Nouveau Blanc 2 Workbook Answers File Type

Copy these 2 verbs into your book:

Minds are like parachutes : they only function when open! So, USE YOUR BRAINS! Nobody can do it for you!!!

te o agete! song (on page 13 of your Coursebook) and write what you are being asked to do. Sample pages

Spanish. Fast Talk GUARANTEED TO GET YOU TALKING

Discovering French Nouveau Blanc 2 Workbook Unit 5 Answers

TESOROS OCULTOS. Treasures Out of Darkness

SAMPLE MISSA MARIA MAGDALENA. Kyrie Free and mysterious; molto rubato h = 54 SOLO (SOPRANO 2) SOPRANO ALTO TENOR BASS ORGAN

LEARN FRENCH BY PODCAST

le vent gon Perusal only L'aubean

Learn to play the pbone. by Matt Kingston & Steve Legge

GCSE FRENCH EXAMPLE RESPONSES (8658) Marked Papers Paper 3: Reading. Understand how to apply the mark scheme for the translation task

Scene Number 3 (Musique ancienne : Edith Piaf. Jessica arrive dans une salle ou la mamy est assise, elle tricote. Jessica se précipite dans ses bras)

KREOL MORISIEN MAURITIUS EXAMINATIONS SYNDICATE. Primary School Achievement Certificate Assessment. October Time: 1 hour 45 minutes

Classroom Cantatas. can ta ta singers. Neighborhood House Charter School. Peace Through Children s Eyes

Olly Richards. I Will Teach You A Language COPYRIGHT 2016 OLLY RICHARDS ALL RIGHTS RESERVED

Kees Schoonenbeek Arranger, Composer, Director, Publisher, Teacher

Transcription:

ATLANTIC COMMUNITY HIGH SCHOOL 2017-2018 LIV POU ETIDYAN ECHEK PA YON BON CHWA FILOZOFI AK OBJEKTIF POU LEKOL LA Atlantic Community High School ékzisté pou sèvi bézoin komynoté ya ak étidyan l yo. Misyon nou, sé pou pèmet tout étidyan pou yo kapab déveni memb positif épi pwodiktif nan sosyété ya. Pou akonpli misyon sa, nou dwé palé sou tout diféran pwoblèm yon étidyan genyen tankou: pwoblem entèlektyèl, sosyal, moral, fizik ak éstétik. Anbyans general la dwe ankourajé étidyan yo pou yo rivé jwen potansyèl yo, konsa, yo ka pwofite vinn pi bon ke jan yo dwe yé. Anbyans lan ta dwe ancourajé épi tou rékonpansé éfò élev ki develope bon disiplyn ak tolérans, épi lidèship pou yo ka sevi lot moune. Tout bagay ki ékri nan liv sa, yo sijet pou yo ka chanjé nimpot ki lè. ALMA MATER Atlantic High we hail and praise you. Forward we shall go Peace will reign throughout our futures. As we live and know. Teach us now to know thy wisdom, To show our loyalty. Atlantic High we are all brothers, Proud we all shall be. 1

FIGHT SONG Come on and fight for Atlantic. Win a victory today. Go right on Atlantic, We re behind you all the way. You ve got us all uptight for Atlantic, You re the greatest team we know. So fight right down the line and Watch Atlantic go!!! ORĒ EN BLOCK Atlantic sé yon lékol ki fè orè en blok, ki vlé di sé yon sistèm ki pèmet péryod klass yo diré pi lontan avek réyinyon nan klas yo chak 2 jou péryod clase la. Chak périod pou klas yo diré a pé prè 105 minit avek éksépsyon prémyé péryod la diré sèleman 60 minit chak jou. Avek orè an blok la, étidyan yo genyen plis tan avek chak pwofésè, konsa yo ka genyen plizyè aktivyté nan yon klas pandan périod la épi konsa konésans yo obmanté plis. Chak matin yo genyen period #1. Men pou lòt péryod yo, yo altèné. Péryod 3, 5, 7 sé pou jou ki répwésanté koulè blan, Péryod 2, 4, 6, sé pou jou ki répwésanté koulè vèt. ORĒ POU CHAK JOU PERYOD 1 7:30 08:25 (55 minit klas) PERYOD 2/3 8:30 10:25 (110 minit klas) (5 minit pou anonce) PERYOD 4/5 10:30 10:35 (5 minit pou tchéké) 1 st LYNTCH 10:35 11:10 (35 minit) PERYOD 4/5 11:15 12:55 (100 minit klas) PERYOD 4/5 10:30 11:20 (50 minit klas) 2nd LYNTCH 11:20 11:55 (35 minit klas) PERYOD 4/5 12:00 12:55 (55 minit klas) 2

PERYOD 4/5 10:30 12:05 (95 minit klas) 3rd LYNTCH 12:05 12:40 (35 minit klas) PERYOD 4/5 12:45 12:55 (10 minit klas) PERYOD 6/7 1:00 2:45 (105 minit Klas) KI KOTE POU NOU ALĖ DIREKSYON GENERAL L EKOL LA (561) 243-1500 Kité mésaj pou pwofésé yo. Mandé pèmisyon pou élèv la kité térin l ékol la pou lòt rézon Ki pa problèm santé DĖPATMAN SEVIS ETIDYAN (561) 243 1531 1 108 IB (561) 266 0984 2 201 GRAD 11 &12 (561) 243 1516 4 212 GRAD 9 (561) 330 8952 4 110 ELL (561) 266 0963 5 501 ESE (561) 266 0966 6 110 GRAD 10 Biznys jénéral L Ekol la, Infòmasyon sou disipliynn étidyan, Apwentman avèk Asystan dirékte yo; Kité mésaj pou pwofésè yo; Infomasyon sou étidyan ki vinn l ékol a lè ou byen ki an réta; Elev la dwé rapòté tout sa li genyen ki pèdi; Bis pou transpòtasyon pou étidyan; pèmisyon pou étidyan kité lékol la pou lòt rézon ki pa gen rapò ak maladi. ASISTAN DIREKTE Matthew Bezio (Grade 09) Victoria Brioc (Curriculum) Marc Dixon (Grad 10) Kelly Hollander (Professional Development) J. C. Rodney (Grad 12) 3

Robert Slydell (Grad 11) David Youngman (International Baccalaureate) Jerry Fogarty (Community School) KLINIC (561) 243-1515 OFFICE POU GID Anréjistréman; Konséyé pèsonel; Fòm Rétrè; Fòm Insurans pou lékol la; Kanè yo; Infòmasyon pou bousdétyd; Randévou ak Konséyé Gid yo GID KONSEYE YO Callie Kitchens (Grad 9) Mary Rizzocasio (Grad 10-12 siyaty A-E) Bridget Urso (Grad 10-12 syati F-M) Melanese Smith (Grad 10-12 siyati N-Z) Leslie Andreula (IB Grad 9&10) Kelly Bruce (IB Grad 11&12) Alberto Zeno (ELL Grad 9&10) Carismene Theus (ELL Grad 11&12) OFIS BAKALOREYA INTENASYONAL (561) 243-1531 David Youngman, Asystan Prinsypal épi kouwodinatè li résponsab tout bagay ki gen rapò ak pwogram (IB) LEKOL KOMINOTE (561) 243-1520 Jerry Fogarty, Asystan direkte Anrolman pouk las lekole cominote GED Pwogram, Klas ESOL pou Adil, Kou leson patikilye pou SAT Prep Klas. Gen Sekirite apwe lekol 4

NIMERO TELEFON POU OFSYE POLIS LEKOL LA (561) 243-1537 (561) 243-1538 KONTAB LEKOL LA (561)266-0958 Se pou shek ki retounen Selman. Tout kesyon sou koze finans, nou dwe mande nan depatman ki dezinye pou sa. BIBLIYOTEK SANTRAL (MEDYA CENTER) (561) 243-1465 MANYEL INFOMASYON Rézon manyèl si la sé pou infòmé paran ak étidyan sou plizyè aktivyté cap pasé sou kanpis la, klèman li pa ka kinbé tout détay ki gen ladanl. Infomasyon ak règléman ki nan liv sa yo pa définityf. Kondisyon ak règléman sa yo ka chanjé ninpot ki lè dapwé sitiasyon ki pwésanté ou byen tou pou konfòmé ak tout lwa Distri ya, lwa loca, lwa Eta Florida, avek lwa Fédéral. Si yon prinsyp ak régléman pa mansyoné nan manyèl si la, sa pa vlé di nou pakab mété li en aplikasyon. Akòz pwoblèm éspas nou genyen nan manyèl sa, Akòz manké éspas nan manyèl sa, tout sitiasyon ki gen rapò avèk tout aktivité lékòle la ou dimwens aksyon individyèl ké nou pa gen plas pou yo, yo konsèné School District of Palm Beach County and Atlantic Community High School. Tanpri révisé manyèl infomasyon sa ak kòd kondwit School Distri Palm Beach County nan address ki rapòté amba. https://www.palmbeachschools.org/students/studenthandbooks/ AKTIVITE YO AVEK ATLETIK Lékol Atlantic ofri klub, espò ou dimwens aktivité éspésyal pou satisfè bézwen ak interè chak étidyan. Aktivité yo fòmé yon pati intégral nan tout pwogram lékole la. Lékole la tou enkourajé tout étidyant pou yo patisypé nan yon aktivité ké yo renmen épi ké yo chwazi. Klib ak organizasyon yo genyen règlémen sou nivo nasyonal pou tout moune ki mamb. Tchéké objetif épi kwalifikasyon sa yo pou 5

moune ki Afilyé. Fè pati ou dimwens patisipé nan yon oganizasyon gen ampil siyifikasyon pou karyè yon étidyan High School. Tchéké objektif ak kalifikasyon pou mamb ki afilyé, oswa yo apaténi ou dimwens yo patisipé nan yon oganizasyon, sé yon pati trè inpòtan nan karyè étidyan High School D 5.60 Etidyan dwé patisypé nan klas pou omwens 4 trè dé tan sitou si li nan yon lékole ki sipoté aktivité tankou prom pou étidyan kap gradyé, événeman espotif, avèk anpil lot pwogram nan lékole la, gwoup misyk ki fè konsè, etc. Pa twop lontan anpil gwoup sèvi avek non Lékole Atlantic pou yo fè lot aktivité, Amwenské lékole la bay yon fom pemision que dirèktè lékole la sinyen, Atlantic High School pa otorizé événman sa yo Atlantic High School pa sipoté aktivité sa yo. REGLEMAN POU AKTIVITE LEKOL Tout étidyan dwé kité lakou kanpis la nan anviron 20 minit apwè pwémyé son klosh pou voyé yo lakay yo. Etidyan yo ki rété nan lakou lékol la dwé anba sipèvizyon yon enplwayé lékol la osinon yon adilt ki sipoté aktivité yo. Etidyan yo dwé rété avèk sponsò li diran tout tan yap rété nan kanpis la. Lè aktivité ya fini résponsab la ap éskoté étidyan yo dévan lékol la épi sipèvizé yo jouk tan, oswa paran yo vinn pwen yo, ou byen yo monté bis aktivité ya. BIS KI SEVI POU AKTIVITE Bis pou aktivité yo kité lakou Lékol la a 5:00 pm, épi yo vini la sèlman pou étidyan ki patisypé nan aktivyté apwé lékol. Enplwayé lékol la ap genyen kat pou bis yo ké yap bay sèlman étidyan ki rété anba résponsablyté yo, osinon antrénè kap sipoté sé yo sèl ki gen dwa bay étidyan yo pass pou bis. Nan jou Vendredi pa gen Bis ESPO ATLETIK INTESKOLASTYK Bézbol Volébol Ténis Bòlin Kous mashin Baskètbol Lévéfè Foutbol Golf Drapo Foutbol Foutbol Sofbol Lit Nagé/plonjé Footbol Kous (Atlétik) 6

REGLEMAN FHSAA (Asosyasyon pou Aktivité nan lekole High School nan Florida) Atlantic Community High School obsèvé règléman FHSAA. Antrénè Etidyan yo ki paticipé nan oganizasyon atlétik yo bay yo tout règléman KLIB PWOBAB KI EKGZISTE National Honor Society Art Club Amateur Radio Club Academic Games Atlantic Ambassadors Drama Club Varsity Cheerleaders Chorus Global Club Classical Music Club Black Student Union Environmental Club Eagle-Ettes and Co. (Dance Drill Team) Freshman Class FEA (Future Educators of America) JROTC French National Honor Society Junior Class Junior Varsity Cheerleaders Key Club (Service) Literary Magazine Marching Band Squall Staff (School Newspaper) Senior Class SGA (Student Government Assn.) Sophomore Class Nautilus Staff (Yearbook) Gospel Choir Safe School Ambassadors Mu Alpha Theta Spanish National Honor Society Robotics SECME (Southeast Consortium of Minorities in Engineering) Eagles for Excellence (Recognition of Student Achievement) Speech and Debate (Forensics) SADD (Students Against Destructive Decisions) International Culture Club ZONE DEFANDI NAN CANPIS LEKOL LA Atlantic Community High School diran lè lékol ou dimwens nan lè ki pwogramé pou lot aktivyté nan kanpis la, a kondisyon yo amba sipèvizyon pwofésè yo osinon lot adil ki résponsab yo pa 7

pèmet étidyan yo pou yo alé osinon rété tou pwé zone ki intèdi nan kanpis lékol 1. Nan zone pakin ki rezeve pou mamb staf lekol la, pou vizite, ou byen nan pakin etidyan yo; (eksepte eidyan ki gennyen pemisyon valab pou yo kite canpis lekol la a pati kote yo dwe paké machinn yo koté légalman yo bay yo, osinon koté yo bay paran yo pou pake. Gwoup sa gen ladan li étidyan yo ki enwolé nan pwogram OJT program, enskrysyon nan klas ki valab pou de (2) nivo diféran. 2. Yo dwé rété lwen tout établyisman ki gen biznis lékol la tankou dépo ki genyen aparey mekanik, dépo ki genyen aparey éléktrik. Dépo koté gen zouti, zone koté yo résévwa machandiz avek aparey instriman. 3. Etidyan pa gen dwa monté élévatè amwens ké étidyan an genyen yon kat pèmisyon valab yon adminystratè ba li, poul monté élévatè. 4. Etidyan pa dwé alé nan lokal éspotif, térin koté yo fè kous, térin koté yo pwatiké kous, kazié, zone éstadyom, zone koté étidyan pa dwé yé, osinon dépo ékipman. Etidyan pa dwé rété tro pwè mashin kap nétwayé osinon ventilatè ki kanpé. 5. Etidyan yo dwe rété lwen basin dl oak létan. 6. Yo pa dwe rete nan zon kote yap delivwe mashandiz, zon laboratwa, zon biblyotek, zon oditoryom; zon, mash eskalye; epi tou lot chamb ki pa instriksyonal. 7. Etidyan yo pa dwe kondwi nan rout an dedan ki an deyo muraye lekol la ni nan stasyon kote bus lekol pake, ni nan zon kip pwe estasyon bus la. Epi tou yo pakab rete nan zon ki nan mitan bildin (batiman) yo. 8. Diran period lintch, etidyan yo dwe rete an dedan kafeterya ak nan lakou ki nan mitan bildin 2,3, ak 4. Etidyan yo pa gen dwa kite zon kafeterya san yon adminystrate pa bay yo espesyal. Etidyan pa gen dwa ale 8

nan zon travay ki rézèvé pou mam fakilte lekol la tankou: shamb planificasyon, latrin, zonn pou posté lèt, chamb TV, zon depo, nan ofis, osinon shamb pouf e konferans. 9. Diran le lekol etidyan yo pa gen dwa ouvry gwo pot dévan ou byen deyè lekol swa pou ale lakay yo oswa pou kite moune deyo antre san otorizasyon lekol la. 10. Etidyan yo pa gen dwa sevi avek mash eskalye kid deye bildin lekol la. MACHIN AK PAKIN KI SEVI SOU CAMPIS LA Pakin pou étidyan sou kampis la sé yon privylej épi donk sé pa tout étidyan ki gen privylèj pou paké sou lakou kampis la. Sa vinn fè ké lékol la ka révoké pakin privylèj yon étidyan si li vyolé règléman pakin lékol la, ou dimwens si yo en réta 5 fwa nan yon klas pandan yon sémès épi yo pa gen ankin ékskiz pou réta nan klas yo nan Séms la; si li gen 5 réta nan Sémes la ki pa gen rapò avek pwoblem sékirité. Lè sa rivé, paran élèv la dwé sinyen yon kontra avek lékol la. Pakin étidyan yo limyté sèlman nan zonn ki chwazi pou yo paké. Lékol la ka pwen aksyon pou disiplyné étidyan ki paké nan nipòt lot zonn nan kanpis la tankou; yo ka pèdi pwivilèj pakin, yo ka résévwa manda nan men otoryté lokal yo; yo ka bloké machin nan poul pa déplasé, ou dimwens yo torin machyn lan épi sé met li kap péyé pou al pwenl. Gen disiplyn tou pou machin ki paké nan linn ki pou pompyé, nan linn ki rézèvé pou andykapé, osinon nan pakin visytè, yap bay machine sa yo tikè ou byen yap rétyré machine yo nan pakin lékol la, épi étidyan sa yo ap pèdi privylèj pakin yo. Etidyan yo pa gen pèmisyon pou alé nan machin yo pandan lè lékol sof si yo résévwa otoryzasyon pou yo kité kanpis lékol la. Pou étidyan ki vyolé pwosédi sa yap révoké privylèj pou yo paké nan lékol la. KRYTE KALIFIKASYON POU PAKIN PEMI AK ANREJISTRASYON Yo van n pakin pèmi sa yo a étidyan ki ranpli responsablyté sa yo; Etidyan enresjistré nan yon enrejistréman doub 9

Pa gen klas pou etidyan nan pwemyé osinon dènyé peryod pou jounen an. Elev ki nan dènyé ané lékol Elev ki nan klas espésyal Etidyan yo dwe genyen dokiman sa yo pou yo kapab enrégystré avan yo ka resevwa yon pemi pou pakin. 1. ID ACHS bay li 2. Ore kouran pou klas li 3. Pemi kondwi valab 4. Kontra ki sinyen 5. Preve Asyrans 6. $50.00 7. Rejistrasyon machin Etidyan an dwe pandye pemi pakin lan nan glas ki devan machine lan. Insine avek niméro a dwé plasé nan fason moun ka li yo sou déyò. Tout tan machin lan sou kanpis la, pèmi an dwé parèt trè visyb. Si yon étidyan pèdi pèmi pakin li ou byen yo vòlél, li résponsab poul ranplasél tou swit; épi pou ranplasel lap péyé $50.00. PAKIN VYOLASYON 1 st Pwemye Ofans Avetisment 2 nd Ofans Yap bloké machin lan. Pou etidyan rejwen machinn lan anko, lap bezwen peye $50.00 3 rd Ofans Yap torin machin lan sou canpis la, depans la ap sou kont mèt machin lan. IDENTIFIKASYON POU ETIDYAN Nan intérè sékirité la, tout tidyan dwé genyen yon kat identifikasyon valab. Epi nan intérè sékiryté kanpis la, tout étidyan Atlantic Community High School dwé genyen yon badj identifikasyon. Tout étidyan ki vinn lékol san yon badj ID lékol la ap ranplasél men lap peye pou li. Etidyan yo dwe gen badj identifikasyon an sou yo depi yo sou kanpis la. Yo dwé genyenl paré pou montrél ninpot lè yo mandél. Yo bay badj identifykasyon yo chak 2 zan. Etidyan yo dwé kontinyé sèvi ak dènyé badj yo jouktan yo bayo yon nouvo badj identificasyon. Nouvo étidyan va résévwa 10

yon badj identifykasyon lè yo rétounin bay lkol la pemisyon yo sinyen sou Entènèt. Etidyan yo résponsab pou yo ranplasé badj identifykasyon si yo pèdil osinon domajél jouktan yo pakab sèvi avèl, konsa lap koutél yo $5.00. Pou étidyan ki gen éstaty yo changé va résévwa yon badj ID gratis san yo pa pa chajé (tankou: étidyan nan 12 th gwad ki pa gen klass, OJT, anréjistréman doub). Yo bay Badj Enrejistréman yo nan Media Center ya. Badj Idantifikasyon nésésè pou tout aktiviyté kap fèt sou kanpis la tankou: pwan test, alé nan Média Center, manjé nan kafétéria, épi tou pou yo ka résévwa kat transpòtasyon pou bis, Fèt nan fin ané lékol: ak Prom épi tou pou yo ka résévwa kat lè yo an réta. Etidyan yo dwé pwésanté badj identifikasyon ninpòt lè yo mandé yo tankou polis lékol la, administratè yo, pwofésè yo, ou anko lot otoryté ki nan lékol la. Si yon élev pakab pwésenté badj ID lè yo mandél, sa ap lakoz yo pwen sanksyon kont li. REGLEMAN POU CELL PHONE Etidyan yo PA DWE EKSPOZE OU BYEN SEVI AK CELL FON san pèmisyon yon mamb nan staf lékol la. Cell phon yo dwé sou silans ou dimwens KINBE YO AN DEDAN SAK LEKOL, OU BYEN BOUS ETC. Si étidyan yo vyolé règléman sa yo, kòm rézilta, yap konfiské téléfon yo épi tou yap péyé lòt konséquans pou sa. Bagay yo konfiské nan min étidyan yo, yap rétounin yo bay paran yo ou byen bay gardyan légal yo chak jou antré 2:40 pm jiska 3:30 pm. Si yon paran ou guardian légal pap ka vinn lékol la pou pran yon objè élèv la yo konfiské, yo va finalman bay élève la objè ya sou désizyon asistan direktè ki résponsab élève la. KOD POU ABIMAN Lékol sé plas biznis pou étidyan épi tou ki ékzijel mété rad apwopryé. Aparans pèsonel étidyan yo tonbé sou résponsablité ni paran yo ak tout étidyan yo. LEKOL LA ESPERE KE TOUT ETIDYAN KI VINI LEKOL, SE POU YO BAY YON ATANSYON ESPESYAL NAN 11

APARANS FIZIK TANKOU PROPTE PERSONAL, TWALET, AVEK RAD PWOP EPI BYEN RANJE. Lékol la konté sou paran yo pou édél ranfòsé polisy sa. Etidyan ki kontinyé nan vwa sa, yap pran aksyon disyplinè kont yo. Tout étidyan ki continyé vyolé règléman kòd abiman yo, lékol la ap pasé a laksyon kont li épi sèvi ak tout règléman ki gen rapò ak disiplyn. EKSEPTION: Nipòt étidyan ki mandé ékzimpsyon pou kòd abiman pou rézon médikal, pwémyèman li dwé poté yon nòt doktè bay Asystan Direktè ki responsab li poul ka apwouvél. Pou tout rad ki gen rapò ak rélijyon, étidyan dwé poté yon rékèt éspésifik ké lidè rélijyé li ékri. Lékol la pap aksépté oken lòt éksépsyon. Tout vyolatè pwinsyp kòd abiman yo pwalé nan Dépatman Sèvis pou Etidyan yo jiskaséké yo poté pou étidyan anrad ki apwopwyé. Etidyan yo ki manké 30 minit ou plis nan yon klas akoz vyolasyon kod pou abiman, yap chajél avek yon absans ki pa gen ékskize pou péryòd li manké ya paské rad ki sou li ya pa pami OBJE SA YO KI ANREJISTRE PASKE YO PA JWEN YO MANTYONE PAMI SA YO KI BAY PLIS PWOBLEM. 1) kanpis la pa pèmèt étidyan yo mété kagoul pou kouvri tèt yo kanpis la pa aksépté oken anyen ki kouwry tète étidyan an amwens ké yo nésésè pou sékirité, ou byen pou pwogram éspésifik. 2) Men kèk Ekzanp konsènan kouvèti tèt ki pa apwopriyé: chapo, képi, bandwo, ryban, visè, twèl ki maré tèt, twèl maré tet ki fèt ak ba pou pyé etc. NOT: képi bwodé: Lékol la ap pèmèt étidyan mété képi bwodé si li fè fwèt anpil épi si tanpérati ya désan nan 45 dégré. 3) Yo dwé mété soulyé nan pyé yo tout tan yo nan lakou lékol la. Nou pa aksépté Flip-flops, pantouf dòmi, soulyé pou alé binyen nan lan mè, soulyé pou douche, pantouf ak chosèt ou byen san chosèt; boksè étidyan yo ak tout soutyen yo pa dwé parèt. 4) Lekol la défan pwodwi chévé, prodwi boté épi, fouche pou chevé 5) Out pantalon, bout jip, dwé rété sou line sinti. Sou vètman yo pa dwé ékspozé tankou: pantalon ki twò gro, ki ékspozé kalson ou dimwens kilòt épi tou, tout rad ki gen twou ladanl. Pantalon laché ak pantalon abako ki gen twop désin ladanl. 12

6) Spaghetti panti, dékolté pou anlè, rad san brétel pou anlè, dékoupé anlè. Tout bagay anlè avèk yon sèl brétel, anlè kout ki twò ba, sheer, mèsh, anlè twò klè ki ékspozé kò; épi tout rad solèy yo pa pèmèt yo. Yo pa admèt anlè ki kout ki ekspozé vent, tout bagay anlè étidyan yo mété dwé ro asé pou élimyné ékspozisyon vant yo. Tout kòsaj, ou dimwens anlè dwé gen manche ki omwens 2 pous de longuè Kòsaj yo dwé laj épi long asé pou rivé nan sinti yo épi, long asé pou rivé anba sinti yo épi antré nan jip yo, pantalon longue ak bout pantalon. NOTE: Mété yon jaket ou byen nipòt lòt bagay a lékstéryè pou kouvry enlè yon rad ki pa apwopwiyé, li pa akséptab. 7) Rad, bout jips, jip ki fann ou byen bout patalon yo dwé omwens ¾ anba jenou nan longuè yo. Rad ki ékspozé vant, rad atletik, bisiklet, o dimwens lot rad séré ki mem jan tou, epi tou pantalon éspesial ki twò kolé sou kò. Rad ou dimwens jip ki long men ki fann pou fasilité pou moune maché pa akséptab paské yo ka fann anro rotè jénou ki dwé ¾ nan longè. 8) Tout chémiz ki san manch dwé kouvwi ak yon chémiz ki gen manche; tankou vès, vès jèzé, chémiz pou moune ki misklé, ou byen chémiz yo mété unba lòt chémiz. 9) Pijama, rad laonj, kalson boksè, Rad dòmi, sèvyèt, kouvèti en lènn pou kouvwi; kolan jam long ou byen léopa dwé kouvwi. Tout rad tankou bout jip ou byen bout pantalon dwé kovwi sou déyò. 10) Tout lot atik pou abiman bagay ki itil men ki pa nésésè ou byen bijou ki kap kosé domaj, yo pa aksepté yo nan lékol la. 11) Tout rad, bijou, boutons, bagay ki itil men ki pa nésésè, épi ki ékspwimé an pawol, Fwaz, sinbòl ou byen imaj, ki répwésanté mové mo ou byen mové jès pwofann, rasys, ki syjéré lot bagay, ou byen ki gen rapò avèk krym, tabak, alkòl, zam, dwog. 12) Dwapo, ak anblèm natyonal yo défandi tankou; rad, atik pou rad, bijou, bouton, bagay ki itil men ki pa nesésè, etc. bagay ki sou déface, osinon ki pa byen ékspozé. 13

KAT PEMISSYON POU KOULWA Etidyan yo dwé genyen nan men yo yon kat pèmisyon ki valab pandan jounen yo sou kampis lékol la, lè klas yo ap travay. Etidyan yo, nan ninpòt ki lè nan jounin an pa gen otorizasyon pou yap maché andéyò klas san yo pa genyen yon kat pèmisyon valab avèk non yo ékri ladanl, dat, lè yo kité klas la, klas yo soti ladanl ak koté yo pwalé, men ki gen siyati fwofésè ya. Pass otorizasyon pou twalèt ak koté yo bouè dlo yo valab sèlman pou koulwa kot klas la yé, men yo pakab sèvi avèk li nan lòt koulwa. Sel yon pwofésè Atlantic High School tankou (klinic, PE, ofis guid étidyan, lakè ki nan lot bilding, lòt etaj, lòt klas ki kapab ékri yon pass ki valab pou tout lòt déstinasyon etc. Kat otorizasyon pou twalèt/fontin dlo gen koulè diféran dapwé kòd bilding ak étaj yo. Yo pap bay oken étidyan pass pou koulwa a mwens ké étidyen an genyen baj identificasyon Atlantic High School. Etidyan ki abizé pwivilèj pass otorizasyon pou koulwa, Yap ékri non li nan yon lis yo rélé NO PASS LIST, ki vlé di yon mamb administrasyon lékol la ap akonpanyé li tout koté li gen pou alé. Men ki kalité koulè pass tout pwofésè ak mamb staf yo ap aksepté: Pass reguilye pou koulwa Twalèt pass pou twalèt Pass pou klinik Pass pou Médya Sintè Pass pou réta Si yo rélé yon étidyan nan office yon AP (Asystan Direktè) ou byen nan klinik diran klas yo ap chanjé ou dimwens nan péryod lintch, ofis la ap bali yon pass poul rétounin nan klas. Etidyan yo ki genyen yon rézon valab pou yo alé nan ofis, pwofésè ya pa pakab maké ni réta, ni absan pou yo, sitou si yo pwésanté bay pwofésè ya kat otorizasyon yo. 14

ETIDYAN KI KITE BONĒ Nan jou lékol ki réguilyé élev kapab kité bonè, yo kapab kité jouk 2:30pm. Men nan jou ki gen ékzamen sitou nan finisman sémes la, lékol la pap pèmet étidyan kité bonè sa ka yon intèripsyon nan anvironman test la. RETA Etidyan ki pa nan klas lè denyé kloch la sonin pou anonsé pou klas yo komansé nan périod la, yo konsidéré li en réta. Etidyan ki an réta san yon rézon valab, yo dwé rapòté li nan biro sèvis étidyan koté yap bali yon pass ki otorizé li alé nan klas. Konsa tou, si étidyan an abizé pass pou réta yo diran 9 prémyé sémin yo sa ap lakoz li alé nan détansyon, diran péryòd lintch, péryod apwé lékol épi nan pwogram Samedi yo. Etidyan ki rivé an réta sou kanpis la dwé alé tout swit nan ofis Asistan direktè épi apwé sa li dwé alé nan bilding 2. Konsa tou étidyan ki pwésanté yon vérificasyon a lékri kòm ékskiz paské li an réta, lap résévwa yon pass épi alé dirèktéman nan klass. Etidyan yo ki pa gen yon dokiman ki valab va mété ID yo nan machine skannè (ki fe foto) pou yo ka jwen pass pou rétadatè. Ekskiz ki valab pou réta. Apwentman doktè ou byen dantis, ou dimwens apwentman govennmantal, rapò polis (pou aksydan ou byen kontravansyon pou trafik). Paran yo dwé sinyen nan ofis prynsipal lékol la, lè étidyan an vini en réta. Etidyan ki domi tròp, ki manké bis pou vinn lékol, ou byen pou tròp trafik, pou pwoblem machin, ou byen ki gen rézon valab men san dokiman, yo pap jwen éskize. ETIDYAN KAP KITE KANPIS LA Atlantic Community High School sé yon Kanpis ki Fèmin. Yo pap pèmèt ètidyan yo kité kanpis la san yon fòm ki relé Permi Pou Kité kanpis. Pèmisyon paran ou dimwens pèmisyon yon adil ké paran an té chwazi épi ékri non li nan infòmasyon émèjensy nan réjis étidyan an konsènan pèmisyon pou étidyan kité kanpis la. Responsab lékol la dwé verifyé infòmasyon ki anréjistré nan réjis 15

ofisyèl étidyan an anvan yo bali Pèmi Pou Kité kanpis. Tout étidyan kap kité lékol la avèk yon pèmi dwé sinyen nan réjis apwopwiyé nan ofis avan li kité bilding la. Etidyon ki anréjistré nan OTJ klas, inskripsyon nan klas ki valab pou 2 nivo, ou dimwens étidyan pa gen klas yo dwé kapab pwésanté yon ID ki valab ou byen lot dokiman valab ékri (tankou yon kopi orè) ki valab ki montré pèmisyon pou kité kanpis nan moman yap kité. Etidyan sa yo dwé kité kanpis la avan pwochin klas kòmansé. Lè yon étidyan kité kanpis la, yo pakab rétounen pou vinn monté bis lékol la ou byen chaché roulib nan min lòt étidyan. Si yon étidyan pakab kité kanpis la lè yo mandél, étidyan sa dwé alé nan chamb détansyon pou rès jounen lékol la. Etidyan yo jwen sou kanpis la men ki pat sipozé sou kanpis la, yo sijè pou yo pran aksyon disiplynè kont étidyan sa yo épi sa ka fè yo chanjé orè yo épi rétiré nan min yo privilèj pass si la ki rélé: Nan Pwen Pass, ou dimwens yap sispann yo pou kèk jou pou yo pa vinn nan lékol la. Ninpot étidyan ki kité kanpis lékol la san otorizasyon éspésyal paran yo ou byen gadyen légal yo, épi lékol la, yap sijè pou aksyon disiplynè juska sispansyon nan lékol la. PROSEDI POU SOTI EPI RETOUNEN SOU KANPIS LEKOL LA Yon fwa yon étidyan sou térin kanpis lékol la (ki sé pwopwiyété dépatman édikasyon) ou byen bis lékol la. Etidyan sa dwé swiv pwosédy li sigyen pou alé andéyò lékol la. Echek pou obsèvé pwosédy sa, kapab fè lékol la pran aksyon disiplynè an rapò ak Kité Lékol la san Pèmisyon. Tout étidyan yo ki sòti nan kanpis la dwé kité nan (papòt ou byen pot pa baryè ki dézyé pou sa. Tout étidyan kap rétounen sou kanpis la diran lè lékol la dwé antré a travè ofis prinsypal lékol la. Ninpot etidyan ki ouvwi yon pòt ki rèzevé pou étidyan kap rétounen lekol la, li sijè pou yo pran aksyon disiplynè kont li. Si yon étidyan té gen yon apwentmen nan orè li, Paran li dwé bali yon otorizasyon ékri ki gen infomasyon sa yo: non élev la, nivo grad li, ki kalité apwentman li yé, dat apwentman an, lè étidyan 16

bézwen kité kanpis la, vérifikasyon niméro télefon paran li, yo dwé poté vérifikasyon nan ofis lékol la, ou dimwens nan ofis apwopriyé Asistan Prinsipal avan klas yo komansé nan matin. Etidyan dwé rapòté tèt li bay ofis lékol la pou tchéké ak ofis la avant li résévwa fòm Pèmi Pou kité Kanpis. Yap rélé paranl avan yo pèmèt étidyan kité kanpis. Si yon étidyan vinn malad diran jounen an, li dwé alè nan klinik la pou yon évalyasyon. Si yo détèminé ké élèv la trò malad épi li pap kapab rété sou kanpis la, élev la dwé bay lékol la yon niméro téléfon koté yo ka jwen paran li pou yo ka bay lékol la pèmisyon pou élev la alé lakay li. Klinik la dwé vérifyé parental otorizasyon an avan yo bay étidyan an Pèmi pou Kité Kanpis la. KANPIS SEKIRITĖ Nan nipòt ki moman étidyan pa gen dwa monté ou byen volé pou travèsé miray lékol la. Ké sé swa lap vini ou dimwens ké séswa lap kité kanpis lékol la. Tout étidyan dwé rantré nan baryè ou byen pòt antré ki otorizé pou sa. Etidyan yo pa gen otorizasyon pou antré nan anken pòt lakou ou byen gran pòt dévan lékol la. Pòt yo ki bay sou zonn pakin, zonn bis, zonn ki bay aksè pa dèyè lekol la pot sa yo dw reté fèmen amwens ke yon administratèvle sevi ak yo. Etidyan yo jwen ki pa mété en pratik règléman sayo, yap résévwa disiplyn administratyf. Etidyan yo twouvé ki pa mété en pwatik règléman sa yo yap siby disiplyn admisistratif, juska sispansyon nan lékol la. EKZERSIS DIFE AK EMEJENSY PWOSEDI Ekzèsys pour toubiyon, épi lòt ékzesis pou évakuasyon lékol la fè ékzèsis yo souvan. Instriksyon sa yo posté yo a koté pòte chak klas ou byen ofis. Genyen tou yon kloch ak yon sirène élektrik ké lékol la sèvi pou aveti tout kanpis la. Yo rékonnèt chak ékzèsèsys sou kalité avètisman ki posté sou miraye lékol la Etidyan yo ap kité ni klas la, ak tout bilding la byen vite épi alé an silans nan yon zonn ki chwazi pou yo. Etidyan yo ap rété la nan lokasyon sa avèk pwofésè yo dyran tout dyré kzèsys la. Dyran tout tan yo la, yap rété lwen rout 17

machine ak twotwa. Lè yo bay sinyal ké tout bagay klè, étidyan yo dwé pran mem rout yo té pran pou évakoué, pou yo rétounin nan klas. Pou lot pwosédi ijens yo dwé rété yo nan sal klas yo. KADNA AK KAZYE YO Lékol la ka fè récheche nan kazyé tout étidyan san avètisman dapwé lwa nan éta Florida. Kadna kazier ki nan koulwa yo disponib atravè ROTC pou $10.00 pou ané ya. Yon kadena ki pèdi, ou byen ki domajé, ou byen yo pa rétouninl nan finisman ané lékol la, étidyan an dwé payé $10.00 pou yo ramplasel avan yo ka kité, épi péyé yon lot $10.00 pou loué yon lòt kazyé. Kazyé avèk kadna ki nan dépatman éspò yo disponib pou moune kap loué yo pou yon frais de $5.00. Etidyan an dwé sèvi avèl pou anpèche objè pèsonel li pèdi pandan lap patisipé nan aktivyté édikasyon fisik. Etidyan yo pa dwé sèvi avèk machin yo kòm kazyé pou mété bagay pesonel yo paské diran lékol étidyan yo kapab ale nan machin yo. Etidyan yo pa gen pemisyon pou yo patajé Kazyé ansamb yon ak lot. Lekol la pa responsab pou ankin bagay pesonel etidyan pèdi osinon domajé nan kazyél osinon nati bagay yo. Sé résponsablité étidyan pou li rapoté toute swit nan biro ROTC tout bagay ki mal funksyoné ké séswa kadna ou dimwens kazyé. Lè yon étidyan fini loué yon kazyé, li doué pwen résponsablitél pou kazyé li loué a paské tout kadna ké ROTC pa bay, yap rétiré kadna sa san avètisman. Etidyan yo dwé rétiré nan kazyé yo tout bagay ki enpòtan ak tout liv ki ladan lè yo mandél poul fè sa avan komansman ékszamen final yo. Kadna yo sé pwopwyété lékol la, épi yo dwé rété nan kazyé yo apwè yo finn nétwoyé yo. Tout étidyan yo ki manké yon kadna nan kazyél nan fin ané lékol la; yap mété non yo nan lis obligasyon. Kazyé yo dwé néttwayé pa pita ké 2 sémin avan lékol fèmin. 18

BAGAY KI PEDI KE YO JWEN Lékol la pakab pwen résponsablité pou bagay ki pèdi. Yo rékòmandé étidyan yo pa poté nan lékol la bagay yo gen ki inpotan ou byen poté anpil lajan sou yo. Lè yo jwen bagay pesonel avek liv pou etidyan, yo poté yo nan Médya Centè ya. MESAJ POU ETIDYAN Nou mandé paran yo pou limité rékèt yo voyé pou bay étidyan mésaj. Mésaj sa yo ta dwé pou ka dijans sèlman. REGLEMAN POU DANCE PWOGRAM HOMECOMING 1. Yo mandé yon idantificasyon avèk photo pou CHAK MOUNE kap antré nan sal danse la. 2. Maksimòm laj moune la dwé genyen sé vintan (20). 3. Chak moune ki antré nan sal dans la, yap tchéké réspirasyonl avèk yon machine breathanalyzer (sa vlé di ki analysé réspirasyon) épi tou yap tchékél avèk yon lòt machine métal détector (aparèy ki détékté tout bagay en fè ki sou kò yon moune) 4. Pou "homecoming sèlman, sé sèl étidyan Atlantic High School ki gen dwa patisypé. 5. Pou prom, sé sèl étidyan ki habité nan Palm Beach County ki gen dwa patisypé. 6. Si yon étidyan ki pa nan Atlantic High School ap éskòté yon étidyan Atlantic, li dwé acheté tiket ya yon sémin avan pou pèmèt lékol la fè yon investigasyon chèkup sou lòt moune lan ki pa sòti nan Atlantic. 7. Tout moune kap vini nan dans la dwé soumèt anba tout règléman, régilasyon, ak lwa Gouvènman. ETIDYAN KAP RETE NAN PWOGRAM APWE LEKOL Nan intérè sékirité étidyan nou yo, étidyan ki pa gen anken rapò nan yon aktivité lékol la dwé kité kanpis la tout swit apwé kloch la sonnen. Nan intérè sékirité pou étidyan nou yo, étidyan ki pap patisipé nan enken aktivité lékol la dwé kité kanpis imdiatman cloch 19

la sonen. Si 20 minit apwé lékol lagé paran étidyan pa vinn chachél, épi li pa monté bis lékol la, li pa kondwi, li pa jwen roulib nan men yon lot étidyan, li dwé rété dévan ofis lékol la bò koté ofis prensipal la. Si yo jwen yon étidyan kap flanen sou kanpis la, yap pran disiplyn administratif kont li. Paran dwé vini nan ofis dirèktè ya pou vinn chaché pitit li. TEXTBOOKS AK LOT MATERYEL INSTRIKSYONEL Etidyan yo résponsab nan kòmansman chak nouvo klas pou yo inspékté épi idantifyé si gen domaj nan liv lékol la bay yo ou dimwens lot matéryel lékol la ki nan men yo. Si matéryel lékol bay étidyan li pèdi ou byen domajé, Etidyan an ka bézwen péyé réstitisyon finansyé pou réparé ou dimwens ranplasé matéryel ki pèdi ou byen domagé nan min li. Enplis de sa, noté bagay sa yo: Etidyan yo dwé toujou ékri nom yo nan liv yo lè yo fèk bayol Etidyan yo pa dwé kité liv yo nan sal klas yo, paské pwofésè yo pa résponsab bagay étidyan yo ki pèdi. Etidyan yo pa dwé joué nan siyn barcode yo ki nan liv la. Etidyan pap résévwa krédi pou liv yo ki pa genyen barcode yo. BAGAY KI GEN VALE Lékol la pa résponsab pou anyen ki gen valè ou dimwens gro som lajan étidyan poté nan lékole la li pi bon pou yo kité bagay inpotan ak gwo montan lajan la kay yo. VIZITE Tout vizitè ki vini sou kanpis la dwé tchéké avèk sékrétè ya nan ofis résépsyon lékol la osito yo rantré nan ofis la konsa yo bayo yon baj visitè. Pafwa tou, yo éskòté visitè yo nan ofis kote yo pwalé. Vizitè yo pa gen dwa rantré nan sal klass yo ou dimwens alé nan lòt ofis san yo pa akompayé oswa yo gen yon pemisyon. 20