Európsky systém obchodovania s kvótami emisií European system of emission trading Vladimír BAČIŠIN Abstrakt: Autor sa zaoberá problematikou obchodovania s kvótami emisií skleníkových plynov v Európskej únii. Európsky obchodný systém je jedným z najväčších na svete. Cieľom Európskeho systému obchodovania s kvótami skleníkových plynov je do roku 2020 zmenšenie emisií o 21%. Ceny emisií môžu stúpať, alebo klesať najmä kvôli administratívnym zásahom a zmenám v legislatíve. Kľúčové slová: Európska únia, obchodný systém, emisie, ekológia Abstract: The author deals with the trading of greenhouse gas emission allowances within the European Union. European trading system is one of the largest in the world. The aim of the European allowance trading scheme for greenhouse gases by 2020 to reduce emissions by 21%. Emission rates may rise or fall mainly due to administrative intervention and changes in legislation. Key words: European union, trading system, emision, ecology JEL: Q 51, Q 53 Úvod Základnú myšlienku obchodovania kvótami emisií skleníkových plynov, teda plynov vyvolávajúcich skleníkový efekt, prišiel kanadský ekonóm John H. Dales (Pollution, Property and Prices, University of Toronto Press,1968). Skleníkový efekt vyvoláva zvýšenie teploty nižších vrstiev atmosféry v porovnaní s efektívnou teplotou tepelného vylučovania planéty, ktoré sa dá pozorovať z kozmu. S emisiami skleníkových plynov sa obchoduje na základe Kjótskeho protokolu.
Kjótsky protokol je prvou globálnou dohodou o ochrane životného prostredia, ktorý je založený na trhovom mechanizme mechanizme medzinárodného obchodovania kvótami na emisie skleníkových plynov. Prvé obdobie realizácie protokolu bolo od 1. Januára 2008 do 31. decembra 2012. Očakáva sa, že by ho mala vymeniť nová dohoda. Krajiny zaradené do prílohy Protokolu pre seba definovali kvantitatívne záväzky obmedzenia, alebo zníženia emisí skleníkových plynov. Sumárny objem zníženia by mal byť v porovnaní s rokom 1990 o 5,2%. Základné záväzky prijali tieto priemyselné krajiny: EÚ o 8%, USA o 7%, Japonsko a Kanada o 6%, krajiny strednej a východnej Európy vrátane pobaltských štátov v priemere o 8%, 2005. Európsky systém obchodovania s emisnými kvótam sa začal v roku 2005 na dodnes je jedným z najväčších systémov na svete. 1 Týka sa približne 40% objemu skleníkových plynov v Európskej únii a 6% svetového objemu 2. Na obchodovaní s kvótami sa zúčastnili podniky z 31 krajín, všetky krajiny EÚ, Chorvátsko, Island, Nórsko a Lichtenštajnsko. 3 Krajiny EÚ v rámci prvého obdobia platnosti Kjótskeho protokolu mali povinnosť znížiť emisie o 8%-v porovnaní s úrovňou v roku 1990 4, vytvoriť jednotný Európsky systém obchodovania s kvótami. Najprv mal tento systém len pomáhať splniť európsky krajinám svoje záväzky v znížení emisií, ale neskôr sa stal nástrojom splnenia medzinárodných záväzkov a dôležitým nástrojom národnej a regionálnej ekologickej politiky. Cieľom Európskeho systému obchodovania s kvótami skleníkových plynov je do roku 2020 zmenšenie emisií o 21% 5. Splnenie daného cieľa sa predpokladá v niekoľkých fázach (etapách): Fáza 1 (testovacia) sa realizovala v rokoch 2005-2007, Fáza 2 v rokoch 2008-2012, a Fáza 3 sa naplánovala na roky 2013-2020. 6 Období realizácie Fázy 1 sa strop emisií určoval objemom 2181miliónov ton CO2 ročne 7. Počas realizácie Fázy 2 bol strop emisií 2083 mil. ton CO2 ročne 8. Ak berieme do úvahy to, že počas Fázy 2 sa do programu zapojili ešte dve krajiny, povolený objem emisií pre podniky z krajín zúčastňujúcich sa programu od 1 Údaje Európskej komisie: http://ec.europa.eu/clima/policies/ets/pre2013/index_en.htm 2 Prepočet na založený na údajoch Svetovej banky: http://data.worldbank.org/indicator/en.atm.co2e.kt/countries/1w-cn-us-nz-ru-eu?display=graph a každoročnom strope emisií v Etape 2. 3 Údaje Európskej komisie: http://ec.europa.eu/clima/policies/ets/index_en.htm 4 Príloha B Kjótskeho protokolu: http://unfccc.int/resource/docs/convkp/kprus.pdf 5 Údaje Európskej komisie: http://ec.europa.eu/clima/publications/docs/factsheet_ets_2013_en.pdf 6 Údaje Európskej komisie: http://ec.europa.eu/clima/policies/ets/pre2013/index_en.htm 7 Brown, L. M., Hanafi, A., Petsonk, A. The EU Emissions Trading System: Results and Lessons Learned. Environmental Defense Fund. 2012. P.2. 8 Ibid.
samotného začiatku je 1909 mil. ton emisií 9. Strop emisií na začiatku Fázy 3 predstavoval 2039 mil. ton CO2. Na rozdiel od predchádzajúcich fáz tento strop sa bude každoročne zmenšovať o 1,74% 10. Počas troch etáp, ktoré sa týkajú zníženia emisií len CO2, ale od roku 2013 sa predpokladá rozšíriť systém obchodovania s kvótami o oxid dusičitý (NO2), kyselina adipová ((CH 2 ) 4 (COOH) 2 ), glyoxal, kyselina glyoxalová, a tiež na perfluorokarbóny, ktoré vznikajú pri výrobe hliníka 11. Okrem iného, kedysi sa program týkal rôznych priemyselných odvetví, teplární elektrární, podniky zamerané na očisťovanie znečistenia od ropných produktov, taviace koksové pece, podniky vyrábajúce železo a oceľ, cement, sklo, vápno, tehly, keramiku, papier a kartón, ako aj podniky vyrábajúce kyseliny a organickú chémiu. V tretej fáze by mali kvóty dostať aj podniky leteckej dopravy, ktorá je druhým priemyselným odvetvím z hľadiska emisií po energetickom priemysle 12. Podľa prepočtov z roku 2008 1etecká doprava zodpovedná za 4% celkového objemu emisií CO2 vďaka spaľovaniu leteckého benzínu v Európskej únii, ale súčasne za 13% emisií v dopravnom sektore Európskej únie. 13 Avšak poľnohospodárstvo a lesný priemysel zostávajú bokom od prideľovania kvót emisií a podnikov, ktoré generujú menej ako 10 000 ton CO2 ročne. Programu sa nemôžu zúčastňovať pokiaľ neurobia alternatívne kroky, ktorými znížia emisie 14. V rámci Európskeho systému obchodovania s kvótami obchodujú podniky, ktoré generujú emisie. 15 O iných podmienkach sa nehovorí. Zatiaľ sa nepredpokladá využitie výfukových plynov v danom programe. V prvej etape sa kvóty prideľovali bezplatne, podniky za ne nič neplatili. To je podstatný rozdiel medzi trhom s kvótami a trhom s finančnými aktívami. Finančné aktíva sa upisujú na primárnom trhu, teda investor musí za ne zaplatiť reálne finančné prostriedky a následne ich môže predať na sekundárnom trhu. 9 Brown, L. M. Op. cit. P.2. 10 Údaje Európskej komisie: http://ec.europa.eu/clima/policies/ets/cap/index_en.htm 11 taktiež. 12 Тaktiež. 13 Kossoy A., Guigon P. State and Trends of the Carbon Market 2012.World Bank. 2012. P.41. 14 Brunner S., Flachsland C., Luderer G., Edenhofer O. Emission Trading Systems: an overview. Discussion Paper. Potsdam Institute For Climate Change Research. P.18. 15 Ibid. P.8.
Certifikáty zastupujúce emisie boli pridelené podnikom bezplatne. Dokonca v druhej etape sa nepodali úplne prejsť na systém rozdeľovania kvót na základe aukcií. V Európskej únii bolo týmto spôsobom rozdelených približne 4% zo všetkých kvót 16. Od roku 2013 bude rozdeľovanie všetkých kvót prostredníctvom aukcie povinné pre všetky energetické podniky vyrábajúce elektrickú energiu v Európskej únii 17. Úplný prechod na aukčnú formu distribúcie kvót sa predpokladá v roku 2020. Výnimkou môžu byť odvetvia, ktoré sú najciteľnejšie z toho hľadiska, že môžu byť premiestnené mimo Európskej únie. Pre ne budú definované maximálne objemy emisií. Tie budú definované ako 10 % emisií ekologicky najefektívnejších podnikov v danom odvetví 18. Kvôli tomu, že všetky krajiny Európskej únie majú svoje vlastné záväzky týkajúce sa zníženia emisií podľa Kjótskeho protokolu, mnohým podnikom dovolili využiť pružné mechanizmy Kjótskeho protokolu a realizovať projekty v iných krajinách a dostávať za ne CER a ERU. Pretože dodatočné povolenia na emisie zväčšujú trop emisií a vnášajú nejasnosť do výsledkov programu, ale aj kvôli tomu, že sa skončila platnosť prvej etapy Kjótskeho protokolu v roku 2012, použitie daných medzinárodných kvót na emisie bude obmedzené 19. Ak za celý čas Fázy 2 bolo povolené použiť 1 400 miliónov ton CER a ERU, čo predstavuje 13% prebytočných v porovnaní s celkovým objemom rozdeľovaných kvót, v období v rokoch 2008 až 2020, povolené medzinárodné kvóty na emisie nemôžu prevýšiť o dodatočných 6% v porovnaní s priemerným objemom umiestnenia kvót 20. Európsky systém obchodovania kvótami na emisie skleníkových plynov bola prvou iniciatívou veľkého rozsahu na základe obchodovania s kvótami. Preto chyby a problémy v prvej etape realizácie daného systému nemohli nevzniknúť. Pochopenie toho ako sa dajú použiť získané skúsenosti a zabrániť negatívnym efektom v budúcnosti sú základom pre ďalšie úspešné fungovanie systému. Hlavný problém, na ktorý narazili konštruktéri Európskeho systému obchodovania s kvótami skleníkových plynov, ktorá mohla byť hlavným dôvodom pre kritiku daného systému, pozostávala v nadhodnotenom objeme umiestňovaných kvót v prvej etape. Kvôli nedostatku údajov o reálnych emisiách skleníkových plynov v čase primárneho umiestnenia 16 Kossoy A. Op.cit..P.19. 17 Ibid. 18 Ibid. 19 Ibid. P.21. 20 Ibid.
kvót v roku 2005 konštruktéri systému sa spoľahli na údaje, ktoré poskytli samotné podniky 21. To umožnilo účastníkom programu poskytnúť údaje, ktoré boli nadhodnotené a zohľadňovali to, že v budúcnosti budú tieto podniky rásť a obmedzenia emisií budú vyššie. Výsledkom toho bolo to, že podniky dostali kvóty na emisie v objeme 2080 miliónov ton CO2, a súčasne ich reálne emisie boli 2020 miliónov ton 22. V apríli 2006 začalo byť jasné, že na trhu sa umiestnilo o 4% viac kvót ako bol reálny objem emisií 23. Preto v súlade s prudkým poklesom dopytu po certifikátoch, cena prakticky klesla na nulu. Tomuto poklesu by sa dalo zabrániť ak by sa kvóty v prvej fázy dali zachovať a preniesť do ďalších období. Kvóty boli anulované a nepreniesli sa do budúcich obodbí obchodovania. Autori Európskeho systému si uvedomili, že tvrdenie o znížení emisií o 8% v porovnaní s rokom 1990 v období 2008 2012 je nadhodnotené. Preto sa daný nástroj prestal používať 24. Ak by sa podnikom dovolilo zachovať si nadbytočné certifikáty z rokov 2005 až 2007, nemalo by to vplyv na kolísanie ceny a cena by sa neznížila na nulu. To by však súčasne neumožnilo splnenie záväzkov podľa Kjótskeho protokolu. Ukázalo sa, že problém je možné postupne riešiť cestou zníženia stropu emisií v etape 2 a etape 3, ale aj zmenou metódy definovania stropu emisií: zber neoverených údajov bol nahradený zberom overených historických údajov. Okrem iného od začiatku fázy 3 sa bude strop emisií pre energetický a priemyselný sektor bude definovať na základe 10% najefektívnejších podnikov v sektore 25. Dá sa teda konštatovať, že vysoká volatilita cien bola vyvolaná nadmernou distribúciou kvót v európskom systéme obchodovania. V roku 2005 začiatkom roka cena na európske kvóty stúpla 1,5 násobne, potom trojnásobne poklesla, a po apríli 2006 sa znížila prakticky na nulu. 21 Brown, L. M., Op. cit. P.12. 22 Brunner S. Op. cit. P. 16. 23 Aldy J. E. Stavins R. N. The Promise and Problems of Pricing Carbon: Theory and Experience. The Journal of Environment & Development.2011, P. 11. 24 Brown, L. M. Op. cit. P. vii. 25 Ibid. P. 13
Graf číslo 1: Volatilia cien certifikátov kvóty emisií v rokoch 2005-2007 a v rokoch 2008-2012. Prameň: Brown, L. M., Hanafi, A., Petsonk, A. The EU Emissions Trading System: Results and Lessons Learned. Environmental Defense Fund. 2012. Kvôli zníženiu volatility (výkyvom cien) je od roku 2008 dovolené zachovať si kvóty pre budúce obdobia, čo sa prejavilo v zmäkčení skokov pri raste a poklese cien. Avšak cena na európske kvóty emisií je ešte stále závislá od akýchkoľvek správ o reálnom stave emisií. Ňň Ako ukazuje jeden z posledných príkladov z apríla 2012, cena na kvóty v jeden deň klesla o 11%. Bola to reakcia na správu o tom, že emisie v Európskej únii boli nižšie v porovnaní s deklarovaným očakávaným objemom 26.V minulom roku cena kvóty v prvom polroku oscilovala medzi hodnotou 2-3 eura za tonu 27 a Slovensko predalo svoje kvóty priamo za 0,83 EUR. Môžeme konštatovať, že napriek vyššie uvedeným opatreniam cena kvót kolíše a nepostačuje pre stimuláciu dlhodobých investícií do technológií s nízkymi emisiami 26 Brown, L. M. Op. cit. P. 14. 27 Internetová stránka Európskej energetickej burzy: http://www.eex.com/en/market%20data/trading%20data/emission%20rights/eu%20emission%20allowance s%20%7c%20spot
skleníkových plynov. 28 Na druhej strane, ak je cena na emisie kvôli sprísneniu stropu emisi stúpne napríklad na hypotetických 30 euro za tonu ako to bolo začiatkom roku 2005, môže to viesť k zníženiu objemov výroby, zhoršeniu ekonomickej situácie v čase svetovej ekonomickej a finančnej krízy, ktorý v Európskej únii neutícha, alebo môže viesť k premiestneniu výroby do iných častí sveta. Preto sa v Európskej komisii a na pôde jej podriadených inštitúcií diskutovalo o možnosti anulovania časti kvót na emisie skleníkových plynov kvôli tomu, aby sa podporil rast ceny 29. Opatrenia Európskej komisie predpokladajú, že ak by cena bola veľmi vysoká, tá časť emisií, ktorá bola suspendovaná by sa vrátila na trh a týmto by sa znížil ekonomický tlak programu na podniky. O týchto opatreniach sa veľmi diskutuje a majú tak zástancov, ako aj protivníkov. Intervencia na trhu kvót emisií môže vždy viesť k nejednoznačnej reakcii zo strany účastníkov trhu. Rozhodnutia o vyradení určitého množstva kvót emisií z trhu, alebo o jeho opätovnom zaradení na trh môže viesť k nedôvere, alebo váhaniu účastníkov trhu, ale súčasne môže vytvárať predpoklad pre politicky motivované rozhodnutia. 30 V apríli 2013 Európsky parlament zamietol návrh o suspendovaní 900 mil. ton emisných kvót, ale existuje možnosť realizácie tohto zámeru pokiaľ sa oslabne odpor podnikateľskej sféry 31. Okrem toho sa diskutuje o ďalších opatreniach. Medzi ne patrí diskusia o určení cenového pásma s najnižšou a najvyššou cenou, ale aj diskusia o vytvorení takzvanej banky (v zmysle zásobníka) kvót emisií kvót na skleníkové plyny. O spomínaných opatreniach sa len diskutuje 32. Ďalším predmetom kritiky, najmä zo strany médií, ktoré posudzujú mnohé ekonomické javy zjednodušene a niekedy aj jednostranne, bol fakt, že podniky zúčastňujúce sa Európskeho systému obchodovania s emisiami, získali dodatočný takzvaný nepredvídaný zisk v dôsledku rozdelenia kvót. Dodatočný zisk bol v dôsledku toho, že podniky obchodujúce s emisiami presunuli náklady spojené s týmto procesom na konečných spotrebiteľov. Ako? V cenám energií pripočítali ceny kvót, napriek tomu, že kvóty boli 28 Brown, L. M. Op. cit. P.13. 29 Kossoy A. Op. cit. P. 23. 30 Ibid. P. 24. 31 Údaje internetovej stránky týždenníka Economist: http://www.economist.com/news/finance-andeconomics/21576388-failure-reform-europes-carbon-market-will-reverberate-round-world-ets 32 Kossoy A. Op. cit. P. 22-25.
distribuované bezplatne 33. Podľa niektorých prepočtov nepredvídaný zisk uhoľných, plynových a naftových elektrární v Európskej únie počas fázy 1 dosiahla výšku 16,6 mld. USD 34. Bez ohľadu na veľmi široké pole problému, jej riešenie ležalo na povrchu. Problémy by neexistovali v tom prípade ak by sa kvóty umiestňovali na primárnom trhu v aukcii za reálne peniaze, a nerozdeľovali by sa zadarmo. Aukcia by neumožňovala podnikom realizovať zisk započítaním nákladov na zníženie emisií do ceny energií. Súčasne sa dá povedať, že finančné prostriedky získané z predaja kvót mohli byť rozdelené medzi spotrebiteľov ako dotácie v prípadoch ak by sa cena energie stala ekonomickým bremenom 35. Preto je jedným z hlavných cieľov organizátorov tretej etapy Európskeho systému obchodovania s kvótami bude distribúcia prakticky všetkých 100% kvót v energetickom sektore prostredníctvom aukcie. Január 2011 bol ešte jednou skúškou stabilnosti a dôveryhodnosti Európskeho systému obchodovania s kvótami: vlna kybernetických útokov spôsobila krádež viac 3 miliónov kvót v hodnote 50 mil., EUR. Bolo to približne 0,15% zo všetkých distribuovaných kvót 36. Príčinou tak veľkej škody bola ani nie tak činnosť podvodníkov, ako skôr rôzna interpretácia pravidiel obchodovania s kvótami, teda nedostatky v regulácii trhu 37. Uvedený prípad bol dôvodom pre reformu infraštruktúry trhu, konsolidácia informácií v spoločnom centre pod kontrolou Európskej komisie, ale aj k harmonizácii pravidiel obchodovania kvótami v rôznych krajinách Európskej únie a ich unifikácii, pričom na Slovensku neexistujú žiadne pravidlá a ani dohľad na obchodovaním 38. Bez ohľadu na problémy, ktoré vznikli, Európsky systém obchodovania na emisie skleníkových plynov dosiahol určité výsledky pri minimálnych nákladoch a administratívnych výdavkoch. Za obdobie od začiatku programu od roku 2005 do roku 2010 emisie skleníkových plynov v sektoroch ekonomiky zapojených do Európskeho systému obchodovania s kvótami sa znížili o 13%. Okrem toho HDP krajín, ktoré sa zúčastnili daného programu stúpol bez ohľadu na náklady spojené s povinnosťou firiem kupovať kvóty 39. 33 Brown, L. M. Op. cit. P.19. 34 Ellerman A. D., Convery F., Perthuis C., Pricing Carbon, Cambridge Press, 2010. P. 326. 35 Brown, L. M. Op. cit. P.20. 36 Kossoy A. Op. cit. P. 26. 37 Brown, L. M. Op. cit. P.26 38 Ibid. P.27 39 European Environment Agency, Greenhouse gas emission trends and projections in Europe 2011 EEA Report
V súlade s niektorými výskumami celková hodnota zníženia emisií v rámci daného programu prevýšila 0,01% HDP 40. Mnohí kritici systému obchodovaniu s kvótami na emisie vysvetľujú kladné výsledky programu len tým, že ekonomická kríza znížila ekonomickú aktivitu a teda aj emisie. Nie je to tak experti, ktorí kladne hodnotia daný systém ako príklad uvádzajú takzvanú aposteriórnu analýzu porovnávajú súčasný stav emisií, s tým ak by neexistoval systém obchodovania. V súlade s výsledkami danej analýzy v čase prvej etapy v rokoch 2005 2007 keď nebola recesia, HDP Európskej únie stúpol o 2% a emisie sa znížili o 2-5 % alebo o 120 300 miliónov ton v porovnaní v výrobou bez zavedenia systému obodovania s kvótami 41. Podľa výsledkov výskumu toho istého vedca, bez ohľadu na ekonomickú krízu v roku 2008, v období 2008 2009 emisie odvetví zapojených do programu obchodovania sa znížili o 8%, teda o 340 mil. ton CO2 42. Pri prepočtoch ekonomických nákladov pri konštrukcii možných scenárov sa často nezohľadňuje efekt, ktorým znižovanie emisií ovplyvňuje zdravie a celkovú ekologickú situáciu. Napríklad posledná správa Európskej komisie vypočítala, že prínos pre zdravie obyvateľstva v prípade zníženia emisií do roku 2020 o 20% bude mať hodnotu od 4,3 do 10,4 mld. USD 43. Európsky systém obchodovania s kvótami spolu so systémom na Novom Zélande, zostávajú v súčasnosti jedinými systémami, ktoré sa realizujú na národnej a nadnárodnej úrovni. Nedá sa predpokladať, že budú jedinými, pretože mnohé krajiny pracujú na to, aby sfunkčnili vlastné systémy znižovania emisií prostredníctvom obchodovania s kvótami na emisie. No. 4/2011, October 2011. P.9. 40 Ellerman A.D. Op. cit. P. 243. 41 Ellerman A.D. Op. cit. P.191. 42 Ellerman A.D., European University Institute. The EU ETS: Path to the Future or Dead-end? Presentation. September 5, 2011. 43 European Commission Staff Working Paper. Analysis of options beyond 20% GHG emission reduction: Member State results. January 30, 2012.
Použitá literatúra: 1. Aldy J. E. Stavins R. N. The Promise and Problems of Pricing Carbon: Theory and Experience. The Journal of Environment & Development.2011, P. 11. 2. Brown, L. M., Hanafi, A., Petsonk, A. The EU Emissions Trading System: Results and Lessons Learned. Environmental Defense Fund. 2012. 3. Ellerman A. D., Convery F., Perthuis C., Pricing Carbon, Cambridge Press, 2010. P. 326. 4. Ellerman A.D., European University Institute. The EU ETS: Path to the Future or Dead-end? Presentation. September 5, 2011. 5. Economist: http://www.economist.com/news/finance-and-economics/21576388- failure-reform-europes-carbon-market-will-reverberate-round-world-ets 6. Európska energetická burza: www.eex.com 7. Európska komisia: http://ec.europa.eu/clima/publications/docs/factsheet_ets_2013_en.pdf 8. Európska komisia: http://ec.europa.eu/clima/policies/ets/pre2013/index_en.htm 9. Európska komisia: http://ec.europa.eu/clima/policies/ets/cap/index_en.htm 10. European Commission Staff Working Paper. Analysis of options beyond 20% GHG emission reduction: Member State results. January 30, 2012. 11. European Environment Agency. Greenhouse gas emission trends and projections in Europe 2011. EEA Report. 12. Kossoy A., Guigon P. State and Trends of the Carbon Market 2012.World Bank. 2012. P.41. 13. Svetová banka: http://data.worldbank.org/indicator/en.atm.co2e.kt/countries/1w- CN-US-NZ-RU-EU?display=graph Vladimír Bačišin Paneurópska vysoká škola Fakulta ekonómie a podnikania Tematínska 10 851 01 Bratislava vladimir.bacisin@gmail.com