HISTORICKÝ ÚSTAV SLOVENSKEJ AKADÉMIE VIED HISTORICKÉ ŠTÚDIE 47 BRATISLAVA Vladimír Rábik

Transcription

1 HISTORICKÝ ÚSTAV SLOVENSKEJ AKADÉMIE VIED HISTORICKÉ ŠTÚDIE 47 BRATISLAVA 2013 Mestská správa Trnavy v stredoveku Vladimír Rábik RÁBIK, Vladimír: Town administration of Trnava in the middle ages. Historické štúdie, 2013, roč. 47, pp The author elucidates the development of the town administration of Trnava and also its structure from its beginnings in the 13th century until the end of the middle ages. A structure of close corporation from Trnava in the Middle Ages came out of the privilege granted by the Hungarian king Belo IV in From that time may be followed a consistent shaping of the civic administration authorities, led by the hands of the civic corporation. One exception was the office of civic captain, which still remained as a royal office possessed by royal officers from the line of Hungarian aristocracy. The basic structure of the closed corporation in Trnava consisted of the schema, at the head of which could be seen the whole community of those townsmen who only kept full civic rights. From those was elected the exterior and interior town council, the mayor, and an alderman. Executive power was in the hands of the member of the interior council, from which had been derived others functions of the civic administration. History. Hungary/Slovakia. Trnava. History of towns. Archontology. Middle ages. Vznik miest v Uhorskom kráľovstve predstavoval nový prvok nielen v ekonomickej štruktúre krajiny, ale najmä výrazný zásah do dovtedajšej sociálno-právnej skladby obyvateľstva kráľovstva. Ako taká sa najstaršia meštianska vrstva utvárala postupne, pričom jej časť vychádzala z archaických sociálno-právnych kategórií slobodného obyvateľstva (odkiaľ čerpala aj prvotnú nomenklatúru), no vtláčala mu nový sémantický význam. Preto aj najstaršia vrstva vystupuje pod označením cives a hospites, teda pôvodne dve odlišné kategórie obyvateľstva, ktoré sa len neskôr, už ako súčasť integrovanej meštianskej komunity, zlievajú do synonymického označenia obyvateľstva takýchto sídlisk. Otázka samotnej štruktúry správy sídlisk s promestským vývojom nie je aj pre pomerne veľkú absenciu písomných správ vo vzťahu k týmto sídliskám z ich predprivilegiálneho obdobia (no aj z celého 13. storočia) dostatočne zreteľná, niet však pochýb o tom, že významné lokality s nadregionálnym hospodárskym a strediskovým významom sa tešili záujmu a podpore uhorských panovníkov. Možno preto predpokladať, že už aj pred zoficiálnením svojho postavenia prostredníctvom udelenia výsad disponovali istou mierou samosprávnej regulácie života v obci. 1 Tu niekde tkvie aj pôvod 1 Porov. MARSINA, Richard. Vývoj správy miest v stredoveku. In MARSINA, Richard (ed.). Vývoj správy miest na Slovensku. Martin : Vydavateľstvo Osveta, 1984, s

2 a počiatok sídel, známych z uhorského zákonodarstva pod označením slobodné obce (libera villa). 2 Aj v rurálnom prostredí sa takáto podoba sídlisk chápala ako akýsi predstupeň na vznik a formovanie mestského zriadenia a práve v prostredí takýchto predmestských sídlisk treba aj hľadať význam čelného reprezentanta takejto regulovanej samosprávy pod označením villicus. Termín bol v uhorskom mestskom prostredí dlho produktívny a vyskytoval sa paralelne s iným sémantickým označením tejto správnej pozície ešte dlho potom, čo na základe udelených výsad sídlisko získalo novú právnu klasifikáciu a nový obsah. V zmysle získaných súdnych a správnych kompetencií sa začal hlavný správny reprezentant takejto výsadnej (proto)mestskej komunity označovať novým termínom iudex richtár. Ako je známe, v Uhorsku sa vyvíjali mestské sídla najskôr v oblasti formovania obyvateľských komunít mešťanov, za ktorým s väčším či menším oneskorením nasledovalo až budovanie vlastného urbanistického výrazu mesta. Preto aj výskum formovania týchto protomestských komunít je kľúčový pre otázku vzniku a formovania mestských sídel na našom území. No vývoj nebol priamočiary, pretože v počiatkoch výsadných protomestských komunít nachádzame zvyčajne inštitúciu richtára, napriek udeleným výsadám, v podobe akéhosi dedičného postu v rukách šľachty. Časť najstaršieho obyvateľstva v rodiacich sa výsadných meštianskych komunitách disponovala súčasne aj šľachtickými prerogatívami, ba viacerí z takýchto nobiles patrili aj do blízkeho okruhu kráľovskej familiarity a vlastnili titul komes (comites). Tento jav je charakteristický najmä pre obdobie po ničivom mongolskom (tatárskom) vpáde v rokoch , keď sa otázka budovania mestských sídel stala v programe rekonštrukcie krajiny prioritnou. Zodpovedá to však aj charakteru samotných výsad, ktoré pre toto najstaršie obdobie (ba takmer výlučne pre celé 13. storočie) vôbec ešte nemôžeme charakterizovať ako mestské výsady, ale skôr ako výsady hosťovských obyvateľských komunít, pretože ich väzba sa primárne viazala na obyvateľstvo, a nie na sídlo, 3 o čom svedčia ich viaceré regulačné ustanovenia v otázke pristúpenia iných slobodných ľudí do tohto výsadného zväzku. Tento jav však možno pozorovať práve v čase, keď takéto sídla, či presnejšie, ich obyvateľské komunity dostávajú privilegovaný charakter. Viacero prípadov a dokladov ukazuje akúsi intervenčnú pozíciu uhorskej šľachty. 4 Na druhej strane účasť šľachty pri 2 K problematike slobodných obcí najnovšie FUKASOVÁ, Daniela. Libera villa. K otázke sociálnoprávnej klasifikácie sídel v Uhorskom kráľovstve v stredoveku. In Studia historica Tyrnaviensia XIII. Historiae vestigia sequentes. Ed. Vladimír Rábik. Kraków : Towarzystwo Słowaków w Polsce, 2011, s Porov. RÁBIK, Vladimír. Hospites de Tyrna. Vývoj národnostnej štruktúry Trnavy v stredoveku. In Pamiatky Trnavy a Trnavského kraja, 7, 2004, s ; RÁBIK, Vladimír. Mestské hradby vo svetle stredovekých písomných prameňov. In Monumentorum tutela. Ochrana pamiatok, 16, 2005, s Podrobne bola táto otázka preskúmaná na príklade Banskej Bystrice. Porov. RÁBIK, Vladimír. Comes Andreas fidelis villicus noster de Byzterchebana. K počiatkom mesta Banská Bystrica. In NAGY, Imrich GRAUS, Igor (eds.). Minulosť a prítomnosť Banskej Bystrice. 1. Banská Bystrica : Katedra histórie FHV UMB; Štátna vedecká knižnica, 2005, s ; RÁBIK, Vladimír. Nemecké osídlenie na území Zvolenskej župy v stredoveku. In Historický časopis, 49, 2001, 1, s

3 formovaní mestských sídel nepochybne predstavovala aj akýsi kontrolný mechanizmus zo strany kráľovskej autority, čo dosvedčuje fakt, že vo všetkých prípadoch, kde možno takýto vývoj aj konkrétne dokumentovať, tieto šľachtické zložky mali s osobou a úradom panovníka blízky vzťah a na druhej strane svoje šľachtické postavenie v rámci svojich protomeštianskych komunít aj manifestujú. A to dvojakým spôsobom už uvedenou dedičnou držbou úradu richtára a potom aj šľachtickou držbou pôdy v chotároch takýchto protomestských sídel (zväčša v extraviláne). Tento mechanizmus možno pomerne podrobne sledovať na príklade viacerých miest, a to aj v Trnave. 5 Vznik uhorských miest sa v privilegiálnom období teda javí ako lokačný podnik pod kuratelou šľachty, pričom jeho sprievodným znakom bolo predovšetkým sústredenie najvyššej správnej funkcie, richtára (iudex), v rukách lokátora, často aj s dedičným právom, prípadne so striedaním tohto úradu v jednej šľachtickej dynastii. V 13. storočí, zdá sa, ide o jeden z najrozšírenejších spôsobov výkonu judikatúry v rodiacich sa mestách. Až postupne sa presadzujú nároky obyvateľskej komunity pôvodných adresátov výsad rodiacich sa miest. Celkom paradoxne za najstarší takýto prípad zrejme možno pokladať Bratislavu, ktorej hosťovské obyvateľstvo však dostalo výsady až v roku 1291, takmer ako posledné medzi podobnými uhorskými komunitami. 6 Zdá sa, že tomuto vývoju (aj keď mal svoje medzinárodnopolitické pozadie) došlo už na konci 80. rokov 13. storočia, a tento bol výsledkom konfliktu medzi výsadnými bratislavskými protomešťanmi (ktorých minimálne vedúce zložky však tiež patrili medzi šľachtu) a komesom Jakubom, lokátorom mesta (podhradia) v období po tatárskom vpáde. Zrejme je preto správnejšie domnievať sa, že tu viac ako o emancipačný proces Bratislavčanov išlo skôr o presadenie nárokov aj iných šľachtických dynastií na úkor pôvodného lokátora. 7 Väčšinou však k emancipácii meštianskych komunít a plnému uplatneniu pôvodných udelených výsad (no už v komunitnom chápaní) dochádza až v 14. storočí, čiastočne v dôsledku vývoja a rastúcej ekonomickej sily takýchto sídel a čiastočne aj pod tlakom novej panovníckej dynastie Anjouovcov (ktorá vzhľadom na svoj taliansky pôvod mala celkom jasnú predstavu o mestách a usilovala sa ju aplikovať aj do uhorského prostredia). Napriek tomu, že obyvateľská komunita v Trnave získala rozsiahle výsady a imu- 5 Problematike sa autor tejto štúdie podrobne venoval v práci RÁBIK, Vladimír. Zrod mesta Trnavy po tatárskom vpáde. In RÁBIK, Vladimír (ed.). Mestská kniha príjmov trnavskej farnosti sv. Mikuláša z roku Trnava : Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave, 2006, s JUCK, Ľubomír (ed.). Výsady miest a mestečiek na Slovensku I. ( ). Bratislava : Veda, vydavateľstvo SAV, 1984, s , č Problému zloženia najstaršej meštianskej komunity v Bratislave sa naposledy venoval Šedivý, Juraj. Najstarší patriciát v stredovekej Bratislave: šľachtici alebo mešťania? In Forum historiae, 2, 2008, 1, dostupné na Porovnaj aj staršie a stále platné práce LEHOTSKÁ, Darina. Jakubovci bratislavská patricijská rodina. In Bratislava (ročenka Mestského múzea), 3, 1967, s ; LEHOTSKÁ, Darina. Mestská správa a bratislavské meštianstvo do konca 14. storočia. In Historické štúdie, 14, 1969, s Vzťahom medzi komesom Jakubom a rodiacou sa protomestskou komunitou sa ešte budeme podrobne zaoberať v špecializovanej štúdii. 49

4 nity už v roku 1238, 8 samotný úrad richtára v Trnave sa definitívne dostáva do rúk mestskej komunity najskôr až v 30. rokoch 14. storočia. Je možné, že prvým komunitne zvoleným trnavským richtárom bol síce už istý Marcel, spomínaný v listine z roku 1328, 9 no samotná listina je nepochybne novoveké falzum a osoba Marcela v úrade richtára je preto veľmi otázna. A to aj preto, že ešte niekedy pred rokom 1334 bol richtárom Ján, syn komesa Jenslina, teda príslušník pôvodného lokátorského rodu. 10 Za richtára Trnavy, ktorý už celkom iste nepochádzal z lokátorského rodu, tak možno spoľahlivo pokladať až istého Dietbma(na) (Dietbmus), ktorý v roku 1347 uzavrel v mene celej Trnavy dohodu s ostrihomskou kapitulou o spôsobe platenia cirkevného desiatku mestom. 11 S uvedenou emancipáciou trnavskej samosprávy priamo súvisí aj postupné prevzatie majetkov do správy mesta, konkrétne neskorších poddanských dedín, ktorými boli Hrnčiarovce, Horné Lovčice (Nova villa, Nova civitas), Ružindol, Veľké Brestovany a Modranka. Tie v druhej polovici 13. a v priebehu prvej polovice 14. storočia získavali jednotliví členovia lokátorskej dynastie a užívali ich ako svoj šľachtický majetok. Šľachtický predikát z Modranky však používala jedna z rodových línii aj naďalej, a to bez toho, aby samo mesto protestovalo. To dokazuje, že postupné odovzdávanie majetkov bolo koordinované a vychádzalo zo vzájomnej dohody. Jedna z rodových línií šľachticov z Modranky (Mogerdorfferovci) sa napokon v Trnave aj usadila a patrila k najvýznamnejším rodinám v meste počas celého stredoveku Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Štátny archív v Bratislave pobočka Trnava (ďalej MV SR, ŠA BA pobočka Trnava), fond Magistrát mesta Trnavy (ďalej f. MG TT), Listiny (ďalej L) 1; MARSINA, Richard (ed.). Codex diplomaticus et epistolaris Slovaciae (ďalej CDSl). Tomus I. Bratislavae : Veda, Vydavateľstvo SAV, 1971, s , č. 44. JUCK, Výsady miest a mestečiek, s. 35, č. 1 (slovenský regest). 9 MV SR, ŠA BA pobočka Trnava, f. MG TT, L - 7. Marcel spoločne s mešťanom Pelbartom sa však spoľahlivo spomína v roku 1336, ide teda o reálnu postavu. MV SR, ŠA BA pobočka Trnava, f. MG TT, L Magyar Nemzeti (Országos) Levéltár Budapest, Diplomatikai Levéltár (ďalej MOL DL) 2877; KRIS- TÓ, Gyula MAKK, Ferenc (ed.). Anjou-kori Oklevéltár. Documenta res Hungaricas tempore regum Andegavensium illustrantia (ďalej AO). XIX Budapest; Szeged : JATE, 2004, s , č. 64. Aj nasledujúcich známych richtárov Konráda a Kunchula prezývaného Koňuško (Chonusco) treba pokladať za členov trnavskej lokátorskej rodiny, pričom sám Kunchul je zrejme totožný s Kunchlinom z Modranky, doloženým v rokoch Porovnaj RÁBIK, Mestská kniha príjmov, s. 32. Taktiež GYÖRFFY, György. Az Árpád-kori Magyarország történeti földrajza. IV. Budapest : Akadémiai kiadó, 1998, s Magyar Nemzeti (Országos) Levéltár Budapest, Diplomatikai Fényképgyűjtemény (ďalej MOL DF) Dythlin sa ako syn Fridlina spomína už v roku MOL DL Maďarský regest porov. AO XIX, 1335, s , č. 64; RÁBIK, Vladimír. Trnavské príjmy Ostrihomskej kapituly v stredoveku. In RÁBIK, Vladimír a kol. Trnava Historické štúdie k starším dejinám mesta. Kraków : Towarzystwo Słowaków w Polsce, 2011, s. 59, (listina č. 15). 12 TIBENSKÝ, Martin. Štruktúra obyvateľstva mesta Trnava v stredoveku. Diplomová práca. Trnava : Filozofická fakulta Trnavskej univerzity, 2008, s Personálne obsadenie richtárskeho úradu v Trnave sa predstavuje v sérii článkov RÁBIK, Vladimír. Richtári Trnavy v stredoveku I. Obdobie vzniku a formovania výsadného mesta. In Novinky z radnice : informačný mesačník mesta Trnava, 21, 2010, 5. s ; RÁBIK, Vladimír. Richtári Trnavy v stredoveku II. Kráľovské mesto v rukách jeho mešťanov do roku Tamže, č. 6, s. 8 10; RÁBIK, Vladimír. Richtári Trnavy v stredoveku III. V období do vzniku radnice ( ). Tamže, č. 7 8, s

5 Základná štruktúra mestskej samosprávy sa v Trnave nepochybne dotvorila už do konca 14. storočia, o čom svedčia početné doklady o jednotlivých mestských úradoch v najstaršej účtovnej knihe z rokov 1392 (1394) Napriek tomu treba konštatovať, že sa v doterajšej literatúre osobitne otázke štruktúry jednotlivých mestských orgánov a ich vzájomných vzťahov a kompetencií nevenovala doteraz špeciálna pozornosť, preto treba stručne uviesť všetky základné vzťahy v samospráve. 14 Základným samosprávnym orgánom bolo spoločenstvo mešťanov, neskôr označované ako tota communitas (v nemeckých textoch aj ako dy Gemayn ). Je to doložené v listinách už od 13. storočia ako ďalší adresát výsad či reprezentant obyvateľskej komunity v Trnave, a to popri richtárovi a prísažných mešťanoch (r iudex, iurati et universi cives civitatis Tyrnensis 15, r iudex, iurati ac universitas civium de Tyrna 16 ). Zahŕňala všetkých držiteľov meštianskych výsad, čo bol v pomere k celkovému počtu obyvateľov mesta pomerne úzky okruh osôb. Napríklad, v roku 1422 túto komunitu zastupovalo pred vnútornou mestskou radou 43 mešťanov. Nešlo tu však o plný počet, ten bol zaiste vyšší. O príslušnosti k tejto najvyššej meštianskej vrstve sa viedla veľmi podrobná evidencia v mestských knihách už v 14. storočí. Tak sa napríklad dozvedáme, že v roku 1397 získal meštianske práva Trnavy istý Demeter z Lopašova, ako aj ďalší noví obyvatelia Ivanuš, Tomáš a Štefan, o ktorých pisár osobitne zdôraznil, že všetci sú Slováci. 17 Táto meštianska komunita bola základnou bázou, z ktorej vychádzali všetky ďalšie samosprávne orgány najskôr to bola tzv. vonkajšia mestská rada, potom aj vnútorná mestská rada, richtár a mešťanosta. Z týchto štyroch základných úradných zložiek sa odvodzovali nižšie úrovne mestskej samosprávy. O vonkajšej mestskej rade máme pomerne dostatočné doklady už od začiatku 15. storočia, keď ju tvorilo 24 mešťanov. Podľa toho sa aj nazývala ako tzv. dvadsaťštvorka (vier und czvanczinger, viginti quatuor, viginti quatuor iurati, viginti quatuor seniores). Ich zástupcovia sa pravidelne zúčastňovali pri povinných vyúčtovaniach predkladaných na schválenie mestskej rade nižšími hospodárskymi úradníkmi. Okrem zástupcov vnútornej mestskej rady a richtára bol súhlas zástupcov vonkajšej rady dvadsaťštvorky nevyhnutnou podmienkou bezchybnosti predložených účtov. 13 MV SR, ŠA BA pobočka Trnava, f. MG TT, Rationes camerae III/1. Mestskú knihu kompletne publikoval RÁBIK, Vladimír (ed.). Mestská kniha Trnavy (1392/1393) Trnava : Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave, V nasledujúcom texte sa budeme opierať prevažne o tieto mestské knihy Trnavy benefičnú knihu príjmov trnavskej farnosti sv. Mikuláša z roku 1495 (RÁBIK, Mestská kniha príjmov); benefičnú knihu trnavského farára Václava z roku 1481 (RÁBIK, Vladimír. Kniha farských účtov trnavského farára Václava z roku In DOBROTKOVÁ, Marta (ed.). Studia historica Tyrnaviensia IV. Trnava : Katedra histórie Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave, 2004, s ) a o už spomenutú hlavnú účtovnú knihu mesta z rokov 1392/1394 až 1530; RÁBIK, Mestská kniha Trnavy). Ak nebude uvedené inak, všetky doklady možno nájsť v týchto uvedených základných edíciách a ich podrobných registroch. 15 MV SR, ŠA BA pobočka Trnava, f. MG TT, L MOL DL FEJÉRPATAKY, László (ed.). Magyországi városok régi szamadáskönyvei. Budapest, 1885, s. 113; RÁBIK, Mestská kniha Trnavy, s. 155, č. 71: Item Demeter de Lopasch traxit se ad civitatem, Ybanus, Tomas, Stephanus et sunt Sclavos. 51

6 Vnútorná mestská rada (iurati cives) bola zadefinovaná už vo výsadnej listine pre trnavských hostí z roku Už vtedy ju mali tvoriť dvanásti lepší (meliores) mešťania. V neskorších písomných dokladoch táto 12-členná mestská rada vystupuje aj pod označením consilium, senatus, consules, seniores duodecim, iurati cives seu consules a podobne. Pôvodne sa mestská rada na svojich zasadnutiach schádzala ad hoc podľa prejednávanej záležitosti v dome príslušného mestského funkcionára. V dôsledku postupného nárastu úradníckeho aparátu i celkovej agendy však vznikla potreba špecializovanej budovy radnice. Tá sa prvýkrát pripomína v roku 1413 ako domus consilii či domus consulum, teda dom mestskej rady či radných. Pozoruhodné sú však ich pomerne široké kompetencie, pretože pod mestskú radu spadali všetky ostatné dôležité mestské úrady týkajúce sa hospodárskych záležitostí, farských záležitostí, mestskej kancelárie, bezpečnosti a zdravotníctva. Pod mestskú radu patril aj špecifický úrad židovského richtára. Túto funkciu spravidla zastával jeden z prísažných mešťanov, nešlo teda o príslušníka židovského obyvateľstva v meste, kde inak utváralo vlastnú komunitu i urbanistické geto. 19 Zo židovskej komunity však pochádzal tzv. prefekt Židov (prefectus), ktorý bol priamym podriadeným a akýmsi spojovníkom medzi mestským úradom židovského richtára a samotnou židovskou komunitou. V roku 1522 bol napríklad židovským richtárom Jakub Schaffler a prefektom Židov istý Izák. 20 Hospodársku správu reprezentovala prestížna funkcia rektora mestskej pokladnice (rector perceptorum et distributorum bonorum civitatis; perceptor et dispensator bonorum), pod ktorého spadala predovšetkým oblasť výberu mestských daní, výberu desiatkov, mestské príjmy z trnavských vinohradníkov i správa vlastných mestských vinohradov a napokon aj správa mestskej soľnej komory (Salczhoff). Podľa toho jestvovali aj samostatné funkcie vyberačov (exactores) jednotlivých daní a desiatkov, horných majstrov (magistri montium, Bergmaystern) a soľníkov (salsator). Najdôležitejším príjmom bol výber mestskej dane, ktorý sa realizoval podľa jednotlivých štvrtí, pričom každú zo štvrtí mal na starosti osobitný vyberač (exactor taxarum). Bol však aj piaty vyberač daní, ktorý mal na starosti poddanské dediny mesta. Nie vždy sa dane za jednotlivé štvrte vyberali zároveň, resp. ak to aj tak bolo, nie vždy sa vyúčtovanie exaktormi realizovalo súčasne. Ako dosvedčujú početné záznamy v hlavnej účtovnej knihe mesta, sklz vo vyúčtovaní nezriedka presahoval aj viac ako rok. Dôležitým poznatkom 18 MV SR, ŠA BA pobočka Trnava, f. MG TT, L 1; CDSl I., s , č. 44; JUCK, Výsady miest a mestečiek, s. 35, č. 1 (slovenský regest). 19 Porov. ŠIMONČIČ, Jozef. Mojej Trnave. K dejinám Trnavy a okolia. Trnava: B-print, 1998, s ; RÁBIK, Vladimír. Hospites de Tyrna. Vývoj národnostnej štruktúry Trnavy v stredoveku. In Pamiatky Trnavy a Trnavského kraja, 7, 2004, s MV SR, ŠA BA pobočka Trnava, f. MG TT, Missiles 54:,,Isaac prefectus Judeorum ; MV SR, ŠA BA pobočka Trnava, f. MG TT, Missiles 56: Prudenti ac circumspecto Jacobo Schaffler civi ac Judici Judeorum civitatis Thyrnaviensis. Jakub Schaffler bol do úradu židovského richtára vymenovaný v roku 1522 a v tejto funkcii ho potvrdil aj palatín a spišský župan Juraj Zápoľský. Z textu listiny vyplýva, že židovská komunita sa ku kandidátom na funkciu svojho richtára vyjadrovala a schvaľovala ho. MV SR, ŠA BA pobočka Trnava, f. MG TT, L - 272:... quia Iudei nostri Tirnavienses optant vos eligi in iudicem Iudeorum et nobis gratum est ut vos iudicatui presitis. 52

7 však je, že sa vyberanie daní konalo za účasti mestského notára 21 a na tento účel existovali aj špeciálne daňové zoznamy obyvateľov a domov, ktoré sa, žiaľ, nezachovali. 22 Súčasťou mestskej samosprávy bola aj dôležitá funkcia mestského lekára medicus, Arzt, o ktorom sú najstaršie doklady už z rokov , keď ním bol istý Ján (Johannes medicus). Vtedy mu správca mestskej pokladnice Ján Talkner vyplácal za jeho služby dva zlaté. Na zastávanie tohto postu sa nepochybne vyžadovalo príslušné vzdelanie, preto nie vždy sa mestu darilo funkciu mestského lekára aj obsadiť. Z písomných dokladov pritom vysvitá, že medzi Bratislavou a Trnavou existovala v otázke mestských lekárov úzka spolupráca a vzájomná výmena. 23 O celomestskej pôsobnosti lekára svedčí záznam z roku 1523, keď tento úrad zastával istý Ambróz (Ambrosius doctor civitatensis). Dôležitou súčasťou mestskej administratívy bola aj správa farských záležitostí, ktorá sa opierala o patronátne právo odvodené už zo základnej výsadnej listiny mesta z roku 1238 (ním sa síce povolila slobodná voľba farára, no nemali sa tým narušiť majetkové práva ostrihomskej kapituly, ktorej pôvodne trnavské príjmy patrili). 24 Voľba mestského farára bola síce v kompetencii trnavských mešťanov, ale zvoleného kandidáta musel potvrdiť ostrihomský arcibiskup. Celú situáciu názorne ilustruje listina arcibiskupa Jána z roku 1471, ktorou potvrdzuje voľbu farára magistra Václava z Brna (dovtedajšieho slovenského kazateľa v trnavskom minoritskom kostole sv. Jakuba). Podľa jej znenia mestská rada arcibiskupa písomne informovala o zvolenom kandidátovi na úrad mestského farára a nepochybne mu zaslala aj nejakú formu životopisu a odporúčania. Magister Václav sa do Ostrihomu musel dostaviť aj osobne, zrejme súčasne s listom mestskej rady. Arcibiskup po prečítaní listu, posúdení Václavových schopností, jeho dovtedajšieho života a mravov, voľbu schválil a Václava vyslal späť do Trnavy aj so svojím schvaľovacím listom a prikázal, aby bol podľa starých zvyklostí uvedený do úradu farára v meste. Vlastnou ceremóniou boli súčasne poverení miestni kňazi kazateľ Augustín, rektor Oltára troch kráľov a kazateľ Ulrich, rektor Oltára sv. Juraja, oboch vo farskom kostole. Išlo tu nepochybne o osobitných kazateľov pre slovenské a nemecké obyvateľstvo, ako to vysvitá z iných dokladov. 25 Keď bol v roku 1519 zvolený do úradu mestského farára magister Alexander, dozvedáme sa pri tejto príležitosti aj informácie o podrobnej štruktúre správy samotného farského úradu. Tvorilo ho laické služobníctvo (personae laicales) a potom osoby súvisiace s duchovnou opaterou obyvateľov mesta (personae ecclesiasticae) išlo o rektorov benefikovaných oltárov vo farskom kostole, kazateľov pre nemecké a slovenské obyvateľstvo, kaplá- 21 Funkcii mestského notára a fungovaniu mestskej kancelárie sme sa už venovali, preto na tomto mieste sa im bližšie nevenujeme. Porov. ČORDÁŠOVÁ, Silvia. Vývoj spísomňovania v Trnave. In Slovenská archivistika 10, 1975, 2, s RÁBIK, Vladimír. Pôsobnosť pisárov a notárov v Trnave v stredoveku. In RÁBIK, Mestská kniha príjmov, s V roku 1488 sa spomína registrum taxe a v roku 1504 zase registrum a domibus omnibus civitatis. RÁBIK, Mestská kniha Trnavy, s. 303, č RÁBIK, Mestská kniha príjmov, s , č ŠIMONČIČ, Mojej Trnave, s MV SR, ŠA BA pobočka Trnava, f. MG TT, L 1; CDSl I., s , č. 44; JUCK, Výsady miest a mestečiek, s. 35, č. 1 (slovenský regest). 25 MV SR, ŠA BA pobočka Trnava, f. MG TT, L

8 nov, školastikov, organistu a zvonára. Svetským spojovníkom medzi farským úradom a mestskou radou bol dôležitý úrad kostolného otca (vitricus), ktorý kontroloval farské účty (predkladal mestskej rade pravidelné vyúčtovania) a mal na starosti aj zabezpečenie technického stavu kostola (prestavby, údržba, opravy). Okrem farského kostola však malo mesto v správe aj mestský špitál sv. Kríža s kostolom sv. Heleny (hospitale), o ktorom sú najstaršie doklady už z roku Aj na čele špitála stál osobitný cirkevný otec (vitricus), tiež často významný mešťan alebo člen mestskej rady. Duchovnú správu však zabezpečoval kaplán, oficiálne nazývaný prior, podľa všetkého podliehajúci v tejto oblasti mestskému farárovi. Nie však výlučne. Napríklad v roku 1424 (za richtára Erharta Modrera) túto funkciu zastával benediktínsky mních brat Mikuláš, ktorý sa dostal do vážneho konfliktu s mestskou radou pre defraudáciu majetkov špitála samotnými mešťanmi. Spor sa dostal až k cirkevnému súdu ostrihomského arcibiskupa. 27 Zatiaľ bližšiemu výskumu z prostredia Trnavy uniká dôležitá funkcia mešťanostu tribúna (magister civium), v 15. storočí doložená už takmer vo všetkých kráľovských mestách. 28 Najstarším dokladom tejto funkcie z Trnavy je až záznam o vyúčtovaní mestských financií z roku 1438, keď bol richtárom Štefan z Vácu (von Woczen) a funkciu mešťanostu (Purgermeister) zastával Štefan Kublwirt. Ďalšie doklady poznáme z rokov , a Funkcia napokon rezonuje aj v akýchsi bližšie nešpecifikovaných spoločných (komunálnych) žiadostiach (peticio communalis), o ktorých je niekoľko údajov v mestských knihách (najstarší doklad je z roku 1495). Celkom určite išlo o čelnú reprezentatívnu funkciu mestskej komunity, azda s dozorom nad výkonom aj ostatných hlavných mestských orgánov. Prípad Trnavy je dôležitý aj z iného dôvodu, pretože na jej príklade možno sledovať dôležitú otázku vzťahu kráľovskej autority a samotnej mestskej samosprávy. Trnava pritom patrila k najpoprednejším mestám v krajine a v 15. storočí sa aj oficiálne zaradila do novo vyhranenej najprestížnejšej skupiny uhorských miest slobodných kráľovských (tavernikálnych) miest. Napriek tomu panovník disponoval významnými regulačnými nástrojmi s fyzickou prítomnosťou v meste, ktorými dokázal vstupovať 26 DEDEK, Ludovicus Crescens (ed.). Monumenta ecclesiae Strigoniensis. Tomus III. Strigonii : Gustavus Buzarovits, 1924, s. 363, č. 827: sub vinea hospitalis de Tyrna. 27 MV SR, ŠA BA pobočka Trnava, f. MG TT, L Dokument je publikovaný RÁBIK, Vladimír. Urbáre feudálnych panstiev na Slovensku v stredoveku. In DOBROTKOVÁ, Marta (ed.). Studia historica Tyrnaviensia VII. Trnava : Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave, 2008, s K významu funkcie porov. napríklad situáciu v Bardejove. JANKOVIČ, Vendelín. V období vrcholného feudalizmu. In KOTUĽA, Andrej LUKÁČ, Andrej TAJTÁK, Ladislav (eds.). Dejiny Bardejova. Bardejov : Šarišské múzeum, 1975, s ; Z blízkej Bratislavy je funkcia mešťanostu doložená napr. v roku MOL DF : cum sapientibus ac providis viris iudice, magistro civium, iuratisque civibus ac tota communitate civitatis Posoniensis. 29 MV SR, ŠA BA pobočka Trnava, f. MG TT, L - 287: pro parte magistri civium... civitatis Tyrnaviensis. 30 MV SR, ŠA BA pobočka Trnava, f. MG TT, L - 230: prudentes et circumspecti magister civium ac iudices et iurati cives civitatum nostrarum Thirnaviensis et Posoniensis. 31 MV SR, ŠA BA pobočka Trnava, f. MG TT, Missiles 35: Mydrym a opatrnym purgmistru, ffoytu a Raddie miesta Trnaw. 54

9 do mestskej samosprávy. Najvýznamnejším z nich bola špecifická inštitúcia kráľovského hradu, podľa všetkého siahajúca ešte do predmestskej fázy vývoja Trnavy. Prítomnosť kráľovskej inštitúcie v meste dosvedčuje význam lokality a dokladuje, že už pred udelením výsad bola Trnava jedným zo sídelných rezidenčných bodov panovníka v krajine, čo bola bežná prax najmä arpádovských uhorských panovníkov. To súčasne vysvetľuje aj pomerne skorý záujem kráľa o privilegovanie lokality. Kráľovský hrad (či skôr akýsi opevnený hrádok) sa nachádzal na dôležitom strategickom mieste na hlavnej komunikačnej línii medzi neskorším trhovým centrom mesta (dnešné Trojičné námestie) a jeho komunikačnou spojnicou, ulicou s farským kostolom sv. Mikuláša, kde bolo pôvodné starobylé trhové miesto preduhorského pôvodu. Tento kráľovský hrádok zohral dôležitú správnu a vojenskú úlohu aj v čase obsadenia Trnavy Matúšom Čákom Trenčianskym, ktorý práve odtiaľto držal násilne mesto pod svojou mocou. O pustošení Trnavy vojskami Matúša Čáka vydáva svedectvo výsadná listina Karola I. z roku 1326, ktorou kráľ upravuje poplatky trnavských hostí za vinice v chotároch Modry a Malého Tŕnia. 32 V roku 1318 uhorský kráľ Karol I. (Róbert) odmenil nepochybne vojenské služby jedného z bývalých Matúšových spojencov Dominika, syna Jóba, ktorý prebehol do kráľovského tábora, a to práve za jeho účasť pri obsadení tohto kráľovského hrádku (castellum) v Trnave. Zrejme tu krátky čas zastával aj funkciu kráľovského kastelána. 33 Napokon v tomto kráľovskom hrade kúrii zomrel v septembri 1382 aj uhorský kráľ Ľudovít I. 34 Pozícia kráľovskej inštitúcie v Trnave sa teda vo vývoji neskoršieho mesta prejavila v dvoch ohľadoch v urbanistickom, keď sa stala druhým kryštalizačným jadrom novo sa formujúceho mestského zriadenia (okrem staršieho trhového a cirkevného centra lokality v okolí kostola sv. Mikuláša a ďalších starších sakrálnych stavieb), čoho výrazom bolo utvorenie nového trhového priestoru v predhradí kráľovského hradu a vlastne najprestížnejšieho sídelného priestoru neskoršieho mesta (dnešné Trojičné námestie), a napokon sa prejavila aj v samotnej správe mesta. Stredoveké doklady totiž potvrdzujú, že pozícia kastelána tohto hradu bola kráľovským úradom pod priamou kuratelou kráľa. Tak to bolo až do konca stredoveku. Najneskôr v 14. storočí však nastala situácia, keď sa tento kráľovský úradník so svojou vojenskou posádkou začal starať aj o bezpečnosť mesta. V dôsledku toho celkom prirodzene zastával aj funkciu hlavného kapitána. Tak vlastne v Trnave ani 32 MV SR, ŠA BA pobočka Trnava, f. MG TT, L 10; AO. X Budapest; Szeged : JATE, 2000, s. 230, č K pôsobeniu Matúša Čáka a jeho posádky v Trnave porov. LUKAČKA, Ján. Trnava a Matúš Čák Trenčiansky. In Pamiatky Trnavy a Trnavského kraja, 12, 2009, s SEDLÁK, Vincent (ed.). Regesta diplomatica nec non epistolaria Slovaciae. Tomus II. Bratislavae : Veda, Vydavateľstvo SAV, 1987, s. 142, č. 289: que nobis in castello Nogsombot contra emulum et infidelem nostrum, videlicet Matheum de Trenchen studuit inpendere. 34 THWROCZ, Joannis de. Chronica Hungarorum, Cap. LV. In SCHWANDTNER, Johannes Georgius (ed.). Scriptores rerum Hungaricarum veteres ac genuini. Tyrnaviae : Typis Collegii Academici Societatis Jesu, 1765, s. 320; SOPKO, Július (ed.). Kronika uhorských kráľov zvaná Dubnická. Budmerice : Rak, 2004, s. 159 (kap. 220); MARSINA, Richard (ed.). Dejiny Slovenska I. (do roku 1526). Bratislava : Veda, 1986, s. 318; Kráľovská kúria je doložená v Trnave aj v rokoch 1395 a Podobne aj v 16. storočí vystupuje pôvodný kráľovský hrádok ako curia regis. RÁBIK, Mestská kniha Trnavy, s. 243, č RÁBIK, Kniha farských účtov, s. 267, č

10 nedošlo k vytvoreniu samostatného úradu mestského kapitána ako inštitúcie mestskej samosprávy, ale uplatnil sa tu model spojenia kráľovského úradu s mestskou funkciou. Podrobný mechanizmus fungovania takéhoto úradu nie je bližšie známy, nepochybne však z neho profitovali obe strany. V roku 1445 zastával funkciu kráľovského kapitána Trnavy šľachtic Ladislav zo Szénás (v Békešskej župe) 35, v roku spolu s funkciou nitrianskych županov boli zase trnavskými kapitánmi šľachtici Ladislav Pán z Hatného a Vincent z Temeša. 36 Že išlo v istom zmysle o prestížny kráľovský úrad, dosvedčuje zastávanie tejto funkcie Žigmundom a Jánom, grófmi zo Svätého Jura a Pezinka, v roku Proces vymenovania panovníkom do funkcie kapitána Trnavy ilustruje listina Mateja I. z roku 1461, ktorou upozorňuje mestskú radu, že do funkcie kapitánov mesta vymenoval šľachticov Jakuba Bočka a Ladislava Podmanického, a zdôrazňuje pritom, aby menovaných vo všetkom poslúchali a vychádzali im v ústrety. 38 Takéto podvojné vymenovanie do funkcie mestského kapitána v Trnave bolo pravidelnou praxou a v neskoršom období panovníci za jedného z kapitánov zvyčajne vymenovali niektorého príslušníka zo šľachtických rodov žijúcich v meste. V tejto súvislosti je pozoruhodné vymenovanie Pavla Holého z Hradnej za jedného z dvoch kráľovských kapitánov Trnavy v ten istý rok, v ktorom bol Pavol Holý povýšený aj do šľachtického stavu v roku Šľachtictvo bolo teda nevyhnutným predpokladom na zastávanie tejto funkcie, na druhej strane však išlo do veľkej miery len o reprezentatívny kráľovský úrad a hodnosť, preto v neskoršom období možno práve v tejto pozícii nájsť aj vyslúžených bývalých richtárov mesta (a niekoľko prípadov potvrdzuje, že pri tom dochádzalo k nobilitáciám takýchto osôb). Nepriaznivá zmena v postavení mesta voči kráľovskej korune nastala pre Trnavu v roku 1497, keď kráľ Vladislav II. pre nedostatok financií zálohoval kráľovské mesto Trnavu uhorskému palatínovi Štefanovi Zápoľskému 40. To bolo v priamom rozpore s jedným z ustanovení v základnom mestskom privilégiu od kráľa Bela IV. z roku 1238, podľa ktorého malo mesto vždy zostať v kráľovských 35 MOL DL MOL DF MOL DL 15085; MV SR, ŠA BA pobočka Trnava, f. MG TT, L - 101: Mathias Dei gracia rex Hungarie... fidelibus nostris circumspectis iudici, iuratis ceterisque civibus et toti communitati civitatis nostre Thyrnaviensis ac pertinenciis eiusdem salutem et graciam... nos fideles nostros egregios Jacobum Bochka et Ladislaum Podmanyczky in capitaneos dicte civitatis nostre prefecimus, ideo fidelitati vestre harum serie firmiter precipendo mandamus, quatenus acceptis presentibus a modo imposterum prefatis Jacobo Bochka et Ladislao Podmanyczky vel eorum nominibus hominibus ipsorum in omnibus licitis et consuetis obedire et obtemporare nec non omnia ea que iidem vobis facienda dixerint modis omnibus exequi debeatis. Obaja šľachtici zastávali uvedený úrad ešte aj v roku MV ŠA BA pobočka Trnava, f. MG TT, L MOL DL ROHÁČ, Juraj. Armalista Pavol Holý z Hradnej. In ŠIŠMIŠ, Milan (ed.). Erbové listiny. Patents of arms. Martin : Slovenská genealogicko-heraldická spoločnosť, 2006, s Pavol Holý už pred nobilitáciou zastával v Trnave v roku 1482 funkciu prísažného v mestskej rade. MOL DL ROHÁČ, Juraj. Stredoveká Trnava. In ŠIMONČIČ, Jozef WATZKA, Jozef (eds.). Dejiny Trnavy. Bratislava : Obzor, 1989, s

11 rukách. Kráľ tým súčasne porušil aj svoje vlastné potvrdenie tejto hlavnej trnavskej privilegiálnej listiny, ktoré vydal v roku Trnava tak na viac ako dve desaťročia fakticky prišla o postavenie kráľovského mesta, hoci tento status mesta potvrdil ešte aj v roku 1514 uhorský snem. Uvedená situácia nepochybne vyvolávala medzi trnavským magistrátom a novými pánmi Trnavy napätie. Svedčia o tom početné mandáty členov rodiny voči mestu v rozličných záležitostiach, dosvedčujúce, že sa usilovali správať k Trnave ako voči svojmu poddanskému mestu. Neochota dovtedajšieho trnavského richtára Fuermczwaya zastávať najvyšší trnavský správny úrad aj v nasledujúcom funkčnom období je v tomto smere výrečná. Napätú situáciu sa Zápoľskovci usilovali zmierniť tým, že sa v prospech magistrátu vzdali pôvodne kráľovského práva vymenúvať kapitánov mesta. Stalo sa to niekedy v rokoch (ešte za života palatína Štefana Zápoľského). Z dovtedajšej kráľovskej funkcie a hodnosti (a aj prestížneho úradu pre šľachtu na území Bratislavskej župy) sa tak od tohto obdobia stáva mestský úrad, naďalej obsadzovaný výlučne Trnavčanmi. O tejto významnej zmene sa dozvedáme pri príležitosti rezignácie Pavla Holého z Hradnej z funkcie trnavského kapitána v roku Kňažná Hedviga, vdova po palatínovi Štefanovi Zápoľskom, pritom zdôraznila, že Pavol Holý funkciu vykonával čestne a dôstojne a verne pritom zastupoval záujmy mešťanov i samotnej kňažnej. Za tieto služby mu preto darovala akýsi opustený majer. 41 Tiež sa pritom dozvedáme, že to bola práve kňažná Hedviga s manželom palatínom Štefanom, ktorí sa zriekli práva obsadzovať funkciu kapitána svojimi pretendentmi a odovzdali túto právomoc trnavskému magistrátu. S prechodom úradu kráľovského kapitána Trnavy do rúk mestskej samosprávy, a teda vznikom nového úradu trnavského kapitána zanikla aj povinnosť šľachtického pôvodu pre nominantov na tento post. Do roku 1510 sa tu ešte udržali v úrade dovtedajší kapitáni a šľachtici, ako boli Pavol Holý z Hradnej, Vincent Abel, Václav Čech (syn Juraja Čecha) a Vavrinec Sery, no keď v roku 1510 z úradu kapitána rezignoval Pavol Holý z Hradnej (druhým kapitánom bol Vavrinec Sery), ďalej mestská rada vymenovala výhradne len jedného kapitána. Pavol Holý svoju rezignáciu zložil do rúk kňažnej Hedvigy Zápoľskej, vdove po palatínovi Štefanovi a majiteľke Trnavy, teda nie do rúk mestského magistrátu. To dokazuje, že Pavol Holý ako šľachtic, ktorého do funkcie vymenoval kráľ Matej Korvín v roku 1488, neuznával trnavský magistrát za svoj nadriadený orgán, ale za taký pokladal len panovníka alebo toho, kto v tom čase držal kráľovské práva voči Trnave. Vlastný výkon funkcie zabezpečovali nižšie správne orgány, ktoré už do veľkej miery podliehali mestu. Boli to funkcie, zástancov ktorých tiež nazývali kapitánmi. Ich počet bol už koncom 14. storočia ustálený na čísle štyri, a to podľa jednotlivých mestských štvrtí, ktoré im priamo podliehali. V roku 1402 boli takýmito štvrtníkmi Mikuláš Bogner, Ján Talkner, Michal Lell a Mendel Tuchbereiter, všetko poprední mešťania vtedajšej trnavskej society. 42 V rámci ich kompetencií im podliehala mestská stráž 41 MV SR, ŠA BA pobočka Trnava, f. MG TT, L RÁBIK, Mestská kniha Trnavy, s , č. 103: Item quatuor capitanei civitatis Nicus Bogner, Johannes Talkner, Michel Lell, Mendel Tuechberaiter fecerunt plenam racionem civitati. Z tohto dokladu sa zdá, že niekedy suplovali aj výber daní v jednotlivých mestských štvrtiach. Potvrdzuje to 57

12 (custodes civitatis), strážcovia mestských brán (portarius), 43 strážcovia mestských hradobných veží (tornhütern) a aj osobitní strážcovia farského kostola (wachter czu der pharre). Pod ich velenie nepochybne patrili aj žoldnieri najímaní mestom, a tiež židia, ktorí boli podľa starej zvyklosti povinní vykonávať isté vojenské či strážne služby v prospech mesta. 44 K ich povinnostiam patrila aj dozorná činnosť nad opevňovacími a údržbovými prácami na mestských hradbách a priekopách. Tak napríklad začiatkom roka 1467 (len krátko pred záverečným bojom proti bratríckemu táboru pri Veľkých Kostoľanoch) prikázal kráľ Matej I. stavom Trenčianskej a Nitrianskej župy, aby vyslali poddaných aj s potrebným náradím do Trnavy, kde budú pomáhať spevňovať hradby a čistiť hradné priekopy. Všetci sa mali hlásiť práve u mestských kapitánov. 45 O všetkých významných pozíciách v mestskej správe však platí, že ich personálne obsadenie sa obmieňalo len vo veľmi úzkom kruhu najvýznamnejších meštianskych rodov. Zo zachovaných prameňov je možné doložiť aj viacero prípadov, keď jedna a tá istá osoba súčasne zastávala aj viacero pozícií. Kým vo funkcii richtára dochádzalo k viac či menej pravidelnému obmieňaniu osôb, neplatí toto konštatovanie už pre samotnú vnútornú mestskú radu. V zachovaných zoznamoch je evidentné, že z roka na rok prebiehali len minimálne zmeny, dotýkajúce sa maximálne 20 % osadenstva. Pozoruhodným obdobím sú však roky , keď mesto obsadil husitský kapitán Blažko z Borotína. 46 Sám sa označoval za držiteľa Trnavy (possessor Tyrnaviae) a mešťanov za svojich poddaných a služobníkov. To rešpektovali aj kráľovské úrady. Do akej miery bola obmedzená samospráva mesta, je len v rovine dohadov, k istým obmedzeniam však nepochybne došlo, už aj na základe núteného odchodu niektorých meštianskych rodov z mesta. Napriek uvedenému však akási mestská rada a richtár v meste úradovali aj naďalej, ako o tom svedčí mierová dohoda medzi Blažkom a magistrátom Bratislavy z roku Záverom k celkovej štruktúre mestskej samosprávy možno konštatovať, že pre jej rekonštrukciu možno vychádzať len z tých prameňov, ktoré sa nám do súčasnosti zachovali. Žiaľ, vzhľadom na veľký význam mesta v stredoveku je ich pomerne málo, preto aj načrtnutý obraz mestskej správy je viac či menej len schematický a úlohou ďalšieho podrobného výskumu tak bude precizovať ho a dopĺňať. aj pozícia Jána Talknera, ktorý v rokoch a potom aj v roku 1401 stál na čele mestskej pokladnice. Aj ostatní traja kapitáni patrili v tomto čase medzi úzke vedenie mesta boli prísažnými v mestskej rade. 43 Jeden z týchto strážcov mestských brán Valko portarius vystupuje aj pod slovenským označením Branik. RÁBIK, Vladimír. Mestská kniha príjmov, s. 186, č. 309b; s. 196, č. 356; s. 209, č. 420; s. 212, č. 434; s. 267, č. 696; s. 268, č ROHÁČ, Stredoveká Trnava, s MV SR, ŠA BA pobočka Trnava, MG TT, L-118, K obsadeniu Trnavy husitmi porov. ROHÁČ, Stredoveká Trnava, s MOL DF ;

13 TOWN administration of Trnava in the middle ages Vladimír Rábik The structure of the close corporation from Trnava in the Middle Ages came out of the privilege granted by the Hungarian king Belo IV in Therefore, the civic corporation and its administration in Trnava belonged to the oldest of those from the territory of the medieval Hungarian kingdom. However, at first the establishment of towns and the creation of their basic administrative functions were strongly limited by the process of the location of new towns after the Tartar incursion in and undoubtedly was the part of the royal intention to reconstruct the land. Throughout the Hungarian kingdom it had its own typical and stabilized form, led under the patronage of the Hungarian nobility on duty of its king. For this reason the participation of the civic corporation in the administration of the town had hardly been realized and in stages. This process came to terminate in Trnava only in the 14th century (mainly in the first half of the century), in fact, mostly during the decade of the thirties during this century. From this time there may be followed a consistent pattern in the making of the civic administration authorities, led by the hands of the civic corporation. One exception was the office of civic captain, which still remained as a royal office possessed by royal officers from the line of Hungarian aristocracy. The other civic authorities had to cooperate with those royal officers during the entire middle ages. The basic structure of the closed corporation in Trnava consisted of the schema, at the head of which could be seen the whole community of those townsmen who only kept full civic rights.. In Latin sources it is read as tota communitas. From that was elected the exterior (24 members) and interior (12 members) town council, as well as a mayor (iudex) and an alderman (magister civium). Executive power was in the hands of the members of the interior council, from which were derived others functions of civic administration. They were composed of offices which dealt mainly with matters of the economy, municipal parish, chancellery, and also with questions of public health and security services. Also under the interior council was a specific community of the Jewish population that had its own ward in the town. It was lead by a judge of the Jewry (iudex Iudaeorum). But he did not come from the community, as might be expected, because this function was usually held by one of the twelve councillors. At the head of Jewish community, coming from within the Jewish population, was the so called praefectus Iudaeorum. Thus, there was only limited autonomy within the Jewish population of Trnava. In all cases of significant positions within the civic administration it is stated that that these were held by a close circle of civic kindred. From the preserved written sources it can be confirmed, that from year to year within the municipal administration and their personal staff, there were only small changes, to a maximum regarding only 20 % of them. 59

14 Príloha 1: Schéma mestskej správy Trnavy v stredoveku 60

15 Príloha 2: Richtári a mestská rada Trnavy v stredoveku Richtár (Iudex) Rok pôsobnosti Mestská rada (iurati cives, consuli) Prameň Xy 1250 CDSl II., č. 356 comes Hench 1256 CDSl II., č comes Cunch (1267, 1268, 1270) CDSl II., č ; Apponyi I., č. IV- -VII; RA , , Corrardus 1278 Apponyi I., č. IX-X; RA comes Jenslinus Juck I., č. 59, 74; RA 3809, 3810 Petrus ( ) 1291 comes Jenslinus, filius Herbordi pred 1322 Apponyi I., č. XIII; RA : Ypolitus parvus, Herbordus RDSl I., č. 680, 1082, 1083 (z roku 1313); RDSl II., č Marcellus MG TT, L-7; AO XII, č. 302 Johannes antiquus DL 2877, iudex (filius Janslini) Corrardus 1334 DL 2297 Chonuscho (Conusko) 1335 (-1339) Fridlynus filius Dythlyni (Dethwyni), Johannes filius Janslini antiquus iudex, Hench, Herricus filius Herbordi, DL 2338, 2877, 24672; AO XIX, č (Pelbardus, Marcellus) MG TT, L-8 Kunchul dictus Konnus 1339 DL 3205; AO XXI- II, č. 422 Diethmus 1347 DF Kunchlinus (23. 7.) 1347 MES III. 645 Corrardus dictus Pratenprunner 1359 Nicolaus Rosnat, Johannes quondam tricesimator MG TT, L-10, 46, 98 Cristlinus 1364 Johannes quondam tricesimator DL 5169 Cristlinus 1373 DL 6153 Christianus Weylent (11. 7.) 1375 MHJ I., č. 56. (filius Petri, iudicis de Modra) Johannes Viol dictus (25. 11) DF Christanus (!) DL

16 Paulus Modrer 1394 Heynricus Weigstils, Conradus Honiglers, Andreas Rossil, Jacobus Longus, Andrasch Petri, Johannes Talkner, Andreas Scharlawer, Petrus Weygstil, Michahel (!) Lell, Vlricus Messchil, Johannes Modrer et Necusch Pogner č. 9. Paulus Modrer 1395 Jacobus sellatorem, Nicolaus Pogner č. 14. Petrus Heinczmann 1396 Conradus Honigler, Andreas Rossil, Jacobus Longus, Johannes Thalkner, Ulricus Messchil, Paulus Modrer, Johannes Modrer, Michahel (!) Lell, Jacobus sellator, Nicolaus Mathis, Petrus Weigstlini, Nicolaus Pogner, Johannes sellator Jacobus Longus 1397 Andreas Rossil, Johannes Talkner, Vlricus Messchil, Michael Lell, Necusch Pogner, Johannes Modrer, Jacobus sellator, Jeorius Claynheckl, Jacobus Longus 1399 Andreas Rossil, Vlricus Messchil, Cristanus Czendel, Johannes Talkner, Menil de Posing, Fridill Pandit et N. (!) Pogner Petrus Heinczmann 1400 Andreas Rossil, Jacobus Longus, Johannes Talkner, Vlricus Messchil, Michahell (!) Lell, Johannes de Nytra, Fridil Pandit, Menil de Posing, Nicolaus Mollyir, Arnoldus, Necusch Pogner, Menil pannifex, Petrus Wegstlin, Jacobus Wolff Jacobus Longus 1401 Johannes Talkner, Andreas Rossel, Vlricus Meschel, Michael Lell, Nicusch Bogner, Mendel Tuechberaiter Jacobus Longus (12.4.) 1402 Andreas Rossil, Michael Lell, Vlricus Messchil, N. (!) Pogner, Jacobus sellator, Jacobus Wolff, Johannes Talkner, Menlinus de Posing, Jeorius Clainhekil, Michael Mollir Petrus dictus Junkher (Juncher) DL 8182; MKP ( ), č. 567 č. 31, 35, 36, 38, 41-42, 45, DL 6153; MKP ( ), č. 72 DL 8577, MKP ( ), č. 76 č. 101, 102 č. 89, 91, 105 (6. 10.) 1402 Michael dictus Lel MG TT, L-25, 229, 278; MKP ( ), č. 317 Jacobus Longus 1403 Johannes Talkner, Petrus Weistel, Hansel Modrer, Ulricus Meschel (Maschel), Michael Lell, Hanus (Johannes) von Neytra, Stephanus Horber, Jacobus sellator č. 108, 109,

17 Jacobus Longus 1404 Johannes Talkner, Michael Mollir, Petrus Pfüntel, Stephanus Horber, Vlricus de Magerdorff, Mennel pannifex Jacobus Longus 1405 Nicolaus Pogner, Mennel pannifex, Petrus Weistel, Johannes Talkner, Petrus Pfuntel, Vlricus Meschel, Stephanus Horber, Vlricus de Magerdorff, Johannes Modrer, Michael Mollir Michael Mollir (17.8.) 1405 Johannes Talkner, Nicolaus Pogner, Hermannus Michael Mollir 1406 Petrus Junkcher, Jakusch Langen, Johannes Talkner, Steffan (!) Horber, Nicolaus Pognar, Ulreich Meschel, Peter (!) Pfuntel, Mennel von Bosing, Steffan (!) Salczar, Francz Kursnar pellifex, Jacob Rorkwllf, Hermanus Czeicherner Michael Mollir 1407 Johannes Talkner, Petrus Pfüntel, Petrus Weistel, Nicolaus Pogner, Sthepel Stelczer, Hannus Modrer, Michael Stellczer Michael Mollir 1408 Johannes Talkner, Petrus Weistel, Hanus Modrer, Petrus Phüntel, Stephel Stelczer, Franciscus pellifex Michael Mollir 1410 Jacobus Longus, Johannes Talkner, Petrus Pfunttel, Jeorgius Clainhackel, Johannes filius Mixkonis, Petrus Weistel, Jacobus sellator, Nicolaus Pogner, Michael Mollir 1411 Petrus Pfundel, Nicolaus Pogner, Johannes Modrer, Michael Lell, Petrus Weistel, Jacobus sellator, Johannes Kyseling Michael Mollir 1412 Michael Lell, Johannes Talkner, Petrus Pfunttel, Nicomannus, Vlricus oleator, Jacobus sellator, Nicolaus arcufex, Michael Lell 1413 Michael Mollir, Johannes Talkner, Petrus Weistel, Jacobus Longus, Petrus Pfundel Michael Lell 1414 Nicoman, Jacobus Trittenpreyn, Petrus Weistel, Johannes Talkner, Michael Mollir, Jacobus sellator, Petrus Pfünttel, Nicolaus Pogner, Jacobus Longus, Georgius Clainheckel, Vlricus Huetel č. 111, 141b č. 117, 118, 119 č. 142 MG TT, L-28; MKP ( ), č. 114, 115, 116, 143, 144, 146, 147 č č , č. 162, 163, 166 č. 169, 171, , č. 182, 183 č. 189, 190, č. 191, 197, 63