Bytová výstavba v Slovenskej republike v kontexte zmien bytovej politiky

Transcription

1 Bytová výstavba v Slovenskej republike v kontexte zmien bytovej politiky Jarmila Vidová 1 1 Ekonomická univerzita v Bratislave, Národohospodárska fakulta, Katedra hospodárskej politiky; Dolnozemská cesta 1, Bratislava; vidova@euba.sk Grant: VEGA 1/2/16 Název grantu: Socio-ekonomické aspekty bytovej politiky v kontexte migrácie pracovnej sily. Oborové zaměření: AH - Ekonomie GRANT Journal, MAGNANIMITAS Assn. Abstrakt Politické zmeny po roku 1989 si vyžiadali zásadné zmeny v oblasti inštitucionálneho usporiadania ako aj legislatívne zmeny v oblasti bytovej politiky. Koncepcie štátnej bytovej politiky prijímané od roku1995 v päťročných cykloch vytvárali potrebný rámec pre postupné formulovanie legislatívnych a ekonomických nástrojov na podporu rozvoja bývania. V Koncepcii prijatej v novembri 1995 sa zdôvodňoval podporný prístup k bývaniu, kde jednotlivci nesú základnú zodpovednosť za zabezpečenie si bývania, zatiaľ čo štát a samospráva vytvára vhodné podmienky pre súkromné investície a iniciatívy. Uvedomujúc si spoločenskú zodpovednosť sociálneho štátu, podpora bývania mala byť smerovaná na domácnosti s nízkymi príjmami a iné znevýhodnené skupiny. Kľúčovým cieľom je zlepšiť štandard bývania a vytvoriť organizačný, inštitucionálny, legislatívny a finančný rámec na zabezpečovanie výstavby nových bytov a pre obnovu existujúcich bytov. V príspevku sa venujeme bytovej výstavbe v SR. Kľúčové slová bývanie, bytová výstavba, potreba bytov 1. ÚVOD Bytová výstavba v Slovenskej republike je ovplyvňovaná participáciou viacerých subjektov, obyvateľstva, domácností, firiem, vlád, verejnej správy. Výstavbu bytov v období do roku 1989 financoval štát a realizovala sa formou hromadnej výstavby bytov. Budovali sa štátne byty (určené predovšetkým štátnym orgánom armáde a polícii, štátnym úradníkom a sociálnym prípadom), podnikové byty (byty určené pre stabilizáciu pracovníkov daného podniku), družstevné byty (určené pre družstevnú členskú základňu) a ostatné byty, resp. rodinné domy (zahrňujúce súkromné bývanie). Hromadná výstavba bytov sa od roku 1948 uskutočňovala v tzv. typoch, murovaných budovách z plných pálených tehál, podľa technicko-ekonomických ukazovateľov, ktoré sa v jednotlivých obdobiach menili. Rešpektovať sa mali platné technické predpisy a technické normy, ktoré odzrkadľovali úroveň poznania v príslušnom období. Postavením prvého panelového domu sa vytvorili podmienky na rozvoj panelovej bytovej výstavby s uplatnením typizácie konštrukčných systémov, stavebných sústav a objemových riešení (celých domov). Hromadná bytová výstavba sa uskutočňovala z materiálov a stavebných konštrukcií s cieľom maximálne zracionalizovať proces výstavby a optimalizovať náklady na jej realizáciu. Bytová politika štátu sa zaoberá vzťahmi medzi subjektmi a procesmi súvisiacimi s uspokojovaním potrieb v oblasti bývania (Labaj, 1993). Bytová politika je zároveň kombináciou ekonomických, sociálnych, právnych a technických súvislostí bývania, pričom je priamo závislá na ekonomických podmienkach danej krajiny. Základným kritériom úspešnosti bytovej politiky je zabezpečenie dlhodobej dostupnosti bývania pre všetky sociálne skupiny obyvateľstva, pretože v súčasnej etape vývoja spoločnosti, len niektorí sú schopní platiť náklady novej výstavby z vlastných zdrojov. V Slovenskej republike sa od roku 199 pod vplyvom spoločenských zmien menil aj charakter a úloha bytovej politiky. Výstavbu bytov do roku 1989 financoval štát a realizovala sa formou hromadnej výstavby bytov. 2. ANALÝZA VÝVOJA BYTOVEJ VÝSTAVBY V SLOVENSKEJ REPUBLIKE Bytová výstavba u nás bola dlhé desaťročia charakterizovaná najmä uplatnením panelových technológií výstavby. Takmer 9 z 1 bytov bolo postavených hromadnými formami. A to predovšetkým v období rokov 196 až Viac ako 95 % bytov v bytových domoch bolo postavených s ústredným vykurovaním, centrálnym zásobovaním teplou úžitkovou vodou, kúpeľňou a WC. Priemerná úžitková plocha bytov postavených hromadnými formami je 62,29 m 2. Týmito parametrami pôvodného technického riešenia sa bytový fond Slovenska radil medzi krajiny s vysokou kvalitou bývania. Zmena ponímania bytovej politiky sa prejavila na samotnej bytovej výstavbe a počet začatých bytov klesal. V roku 1994 sa na Slovensku začalo stavať najmenej, len 3 89 bytov. V roku 1995 sa dokončilo len bytov. Oživenie bytovej výstavby v rozhodujúcej miere podmienili postupne prijaté a legislatívne upravené podporné ekonomické nástroje zo strany štátu, a to najmä zavedenie podpory prostredníctvom stavebného sporenia, úverov poskytovaných na uspokojovanie potreby bývať zo Štátneho fondu rozvoja bývania. Po roku 1998 a nástupe reformnej vlády sa dôsledky snahy o stabilizáciu ekonomiky prejavili aj v odvetví stavebníctva a to aj v poklese počtu začatých a dokončených bytov. Dva roky stabilizačných opatrení, s pomerne dobrými výsledkami, sa začali na počte začatých bytov prejavovať už v roku 2. V roku 21 sa značne zvýšil aj počet dokončených bytov. Odvtedy, napriek miernemu poklesu, nikdy neklesol pod hodnotu 12 dokončených bytov za rok (táto hodnota bola predtým dosiahnutá len raz a v ostatných prípadoch bola značne nižšia). V roku 23 74

2 dosiahol podiel dokončených bytov v obecnom vlastníctve hodnotu 28,4 %. V roku 24 klesol podiel dokončených bytov v obecnom vlastníctve na úroveň 12,1 %, v roku 25 dosiahol hodnotu 13,7 %, v roku 26 hodnotu 14,8 % z celkového počtu dokončených bytov. v roku 26 začala v Slovenskej republike výstavba bytov (vydané stavebné povolenia), dokončilo sa bytov (vydané kolaudačné rozhodnutia) a rozostavaných ku koncu roku bolo bytov (evidenčný rozdiel začínaných a dokončených bytov). Z celkového počtu dokončených bytov sa postavilo v, čo predstavuje 53,1 %. Z existujúceho bytového fondu v roku 26 ubudlo bytov, z čoho z dôvodu asanácií (82,32 %). Oproti roku 25 sa však znížil počet dokončených bytov, a to z hodnoty bytov na hodnotu bytov, čo predstavuje pokles o 419 bytov, t. j. o 2,82 %. Napriek tomuto miernemu poklesu predstavuje počet dokončených bytov druhú najvyššiu hodnotu za posledných 14 rokov (od roku 1993). Oproti roku 25 sa na celkovom počte u dokončených bytov znížilo zastúpenie bytov v o 5,57 %, pričom tento trend pokračuje už od roku 24, kedy dokončené byty v predstavovali až 68,7 % z celkového počtu dokončených bytov. V roku 27 tento podiel stúpol na 19,1 %, v roku 28 klesol na úroveň 15,3 % a v roku 29 na 12,2 %. Čo sa týka začatých bytov, v porovnaní s rokom 25, kedy sa začalo s výstavbou bytov, sa počet začatých bytov zvýšil o 796 bytov, t. j. o 4,2 % a predstavuje najviac začatých bytov za posledných 16 rokov (od roku 1991). V roku 21 bol tento podiel v úrovni 14,8 % a v roku 211 v úrovni 1,8 %. V roku 211 dosiahol podiel dokončených obecných bytov najnižšiu úroveň od roku 23, a to 1,1 %. V rodinných domoch najväčší podiel tvorili štvorizbové byty (42,9 %) a päťizbové a viac izbové (3, %). Z dokončených bytov v bytových domoch bolo najviac dvojizbových (39,6 %) a trojizbových (3,9 %). Do roku 29 počet dokončených bytov výrazne stúpa, predovšetkým v súkromnom sektore, avšak vzhľadom na celosvetový ekonomický vývoj nastáva pokles dokončených bytov až do roku 211. Od roku 212 až do súčasnosti počet dokončených bytov pozvoľna rastie (Graf 2) poklesol oproti obdobiu k o 3, % na bytov. V porovnaní s rokom 211 vzrástol v roku 212 počet začatých bytov o 35. Počet dokončených bytov vzrástol o 647 a počet rozostavaných bytov poklesol o Úbytok bytov celkom sa zvýšil oproti roku 211 o 29 bytov, počet asanovaných bytov poklesol o 31 bytov. Z celkového počtu začatých bytov v roku 212 pripadalo na verejný sektor 6,2 % a na súkromný sektor 93,8 %; 69,1 % (9 47 b. j.) zo začatých bytov predstavovali byty v. Z celkového počtu dokončených bytov v roku 212 pripadalo na verejný sektor 1,1 % a na súkromný sektor 89,9 %; 62,1 % (9 479 b. j.) z dokončených bytov predstavovali byty v, čo je o 2,1 p. b. viac ako v roku 211. Z celkového počtu rozostavaných bytov k bolo 5,4 % vo verejnom sektore a 94,6 % v súkromnom sektore; 66,5 % ( b. j.) z rozostavaných bytov predstavovali byty v. Najväčší podiel začatých bytov bol v roku 212 v Bratislavskom kraji 2,7 % (2 715 bytov, z toho v ). Najnižší podiel začatých bytov 7,8 % (1 221 bytov, z toho 548 v ) bol v Banskobystrickom kraji. V počte začatých bytov bol v roku 212 oproti roku 211 mierny nárast. Za celé Slovensko predstavoval nárast 2,7 %, najväčší bol v Bratislavskom kraji 22,1 %. Následne od roku 212 až do súčasnosti, narastá počet začatých bytov v súkromnom sektore predovšetkým v dôsledku nedostatku nájomných bytov a dobrými úverovými podmienkami na hypotekárne úvery a úvery na bývanie finančných domov, predovšetkým pre obyvateľov do 36 roku veku Dokončené byty celkom Súkromný sektor Verejný sektor 1 5 Graf Začaté byty celkom Verejný sektor Súkromný sektor Vývoj počtu začatých bytov v SR V priebehu roka 212 bolo začatých 13 9 bytov, čo je o 2,7 % viac ako v roku 211. Dokončených bolo ku koncu decembra bytov, čo je o 4,4 % viac ako v roku 211, pričom ubudlo bytov (z toho: 1 54 asanáciou), t. j. o 2,4 % viac ako v predchádzajúcom roku. Počet rozostavaných bytov k Graf 2 Vývoj počtu dokončených bytov v SR V roku 212 z celkového počtu dokončených bytov, 4 57 bytov dokončených v Bratislavskom kraji, čo predstavuje 3, %. S odstupom, vo výške viac ako 1 %-ný podiel dokončených bytov bol v Trnavskom kraji (15,8 %), Žilinskom kraji (11, %) a v Nitrianskom kraji (1,8 %). Najmenej bytov bolo dokončených v Banskobystrickom kraji a to 842 bytov, čo predstavuje 5,5 % podiel z celkového počtu dokončených bytov. V roku 212 vzrástol počet dokončených bytov v Bratislavskom kraji (+26, %), v Nitrianskom kraji (+21,3 %) a v Trenčianskom kraji (+19,7 %). V ostatných krajoch bol v roku 212 v porovnaní s rokom 211 počet dokončených bytov nižší, a to od -7,4 % v Košickom kraji do -16,4 % v Banskobystrickom kraji. Najväčší podiel rozostavaných bytov (18,6 %) z celkového počtu, bol na konci roku 212 v Bratislavskom kraji ( bytov, z toho v rodinných domoch). Najnižší podiel rozostavaných bytov 7,3 % (4 66 bytov, 75

3 z toho v ) bol na konci roku 212 v Banskobystrickom kraji. V roku 213 dosiahol počet začatých bytov hodnotu bytov, čo je oproti roku 212 (13 9 bytov) nárast o bytov, čo predstavuje 12,74 %. Počet 15 1 dokončených bytov v roku 213 je oproti roku 212 ( bytov) nižší o 155 bytov, čo je medziročný pokles o 1,2 %. Rovnako bol v roku 213 zaznamenaný pokles pri počte rozostavaných bytov o 1 41 bytov oproti roku 212 ( bytov). Čo sa týka vývoja počtu dokončených bytov, celkovo od roku 28 postupne klesá ich počet zo bytov na bytov. V rámci verejného sektora je pokles veľmi výrazný a z 2632 bytov dokončených v roku 28 tento počet sa znížil na 336 v roku 216. V súkromnom sektore sa počet dokončených bytov od roku 28 do roku 216 zvýšil. 3. VLASTNÍCTVO NEHNUTEĽNOSTÍ A JEHO VÝVOJ V REGIÓNOCH SR Vlastnenie nehnuteľnosti sa stalo na Slovensku nepísaným pravidlom, ako keby neoficiálne hodnotenie sociálneho statusu, zatiaľ čo v ostatných krajinách je opakom. V krajinách, ako sú Nemecko či Veľká Británia, tvoria nájomné byty až 5 % z celkového počtu bytov, ktoré sú dostupné na bývanie. Tento trend je spôsobený hlavne tým, že mladí ľudia v bohatších krajinách si nechcú komplikovať život splácaním hypotekárneho úveru. Ich cieľom je skôr cestovať a sociálnym statusom je skôr užívanie si života. V západnej Európe si mladí ľudia, ktorí si aj chcú pritom založiť vlastnú rodinu, riešia otázku bývania zväčša nájomnými bytmi. Tým nechceme naznačiť, že zmýšľanie Slovákov v tejto oblasti je nesprávne, je totiž obdobné ako v každej postsocialistickej krajine a nijako sa nelíšime od Česka, Poľska, Maďarska. Na trhu s bývaním sa však môže vyskytnúť aj situácia, že určitú mieru spotreby bytových služieb možno zabezpečiť len prostredníctvom jedného sektoru bývania, napr. bývanie v uprednostňovanom rodinnom dome nebude možné prostredníctvom nájomného bývania, ktoré je spravidla koncentrované v mestských bytových domoch. Rozhodovanie medzi vstupom na trh s vlastníckym alebo nájomným bývaním sa v anglickej literatúre nazýva tenure choice (výber právnych dôvodov užívania). Toto rozhodovanie je skúmané ako dichotomická premenná (napr. rozhodnutie vlastniť či nevlastniť, vlastniť alebo prenajať a pod.) a existuje veľké množstvo empirických modelov tenure choice, ktoré sú často úzko späté s modelmi životného cyklu. Najväčší podiel bytov postavených v roku 213 tvorili byty postavené v (1 28 bytov). Byty dokončené v bytových domoch predstavovali v roku 213 podiel 32,4 %, čo je na úrovni bytov. V roku 213 sa dokončilo najviac bytov v Bratislavskom kraji (3 568 bytov), no oproti roku 212 je to pokles o 1 2 bytov (21,9%). Napriek veľkému medziročnému poklesu patrí Bratislavskému kraju podiel 23,63 % z celkového počtu dokončených bytov. Druhý najväčší počet dokončených bytov bol v Trnavskom kraji (2 334 bytov), čo je pokles oproti roku 212 o 69 bytov (2,87 %). Významne oproti roku 212 (1 44 bytov) si polepšil Prešovský kraj s počtom dokončených bytov, čo predstavuje nárast o 35,9 %. Nasleduje Žilinský kraj s počtom bytov, Nitriansky kraj bytov, Trenčiansky kraj 1 49 bytov. Medzi poslednými skončil síce Košický kraj s počtom dokončených bytov, ale s medziročným nárastom 15,75 % a Banskobystrický kraj s počtom 1 21 bytov a nárastom o 179 bytov. Z pohľadu vlastníckych foriem začatých a dokončených bytov v roku 212 bolo dokončených vo verejnom sektore bytov (o - 1,5 %, resp. o 23 bytov menej ako v roku 211) a v súkromnom sektore bytov (o 5,1 %, resp. o 67 bytov viac ako v roku 211). Vývoj v posledných rokoch poukazuje na kolísavé zastúpenie počtu, resp. podielu dokončených bytov v obecnom vlastníctve. V roku 213 sa v rozhodujúcej miere na sledovaných ukazovateľoch podieľali byty v súkromnom tuzemskom vlastníctve a menším podielom byty v obecnom vlastníctve. V roku 216 bolo najviac bytov začatých, dokončených aj rozostavaných v súkromnom sektore (Graf 1 a Graf 2). Tab. č. 1 Územie SR BA TT TN NR ZA BB PO KE Obývané byty podľa foriem vlastníctva v SR Obývané byty Z toho podľa foriem vlastníctva bytov typov domov Obecné byty Služobné byty Družstevné byty Byty v nájme Byty v bezplatnom užívaní Zdroj: vlastná tabuľka podľa údajov ŠÚ SR. V obecnom vlastníctve sa v roku 213 dokončilo 1 64 bytov, čo predstavuje v porovnaní s predchádzajúcim rokom zníženie o 48 bytov. Pri začatých bytoch v obecnom vlastníctve v roku 213 (575 začatých bytov) môžeme konštatovať, že v porovnaní s rokom 212 prišlo k poklesu o 236 bytov, čo predstavuje 29,1 %. Trend vývoja vlastníckej štruktúry dokončených bytov poukazuje od roku 27 až po rok 216, s výnimkou roku 21, na klesajúci podiel obecných nájomných bytov na celkovom počte dokončených bytov. Na skladbe dokončených bytov v roku 213 sa súkromné tuzemské vlastníctvo podieľalo 92,9 %, čo predstavuje bytov a obecné vlastníctvo tvorilo 7,5 %, čo je 1 64 bytov. Ostatné formy vlastníctva sa na celkovom počte dokončených bytov podieľali,5 % (8 bytov). V obecnom vlastníctve sa v roku 213 dokončilo 1 64 bytov, čo predstavuje v porovnaní s predchádzajúcim rokom zníženie o 48 bytov. Pri začatých bytoch v obecnom vlastníctve v roku 213 (575 začatých bytov) môžeme konštatovať, že v porovnaní s rokom 212 prišlo k poklesu o 236 bytov, čo predstavuje 29,1 %. Trend vývoja vlastníckej štruktúry dokončených bytov poukazuje od roku 27 až po rok 216, s výnimkou roku 21, na klesajúci podiel obecných nájomných bytov na celkovom počte dokončených bytov, čo spôsobil predovšetkým záujem domácností investovať do vlastného bývania. Z hľadiska územného rozloženia Slovenskej republiky sa v roku 213 začalo stavať najviac bytov v Bratislavskom kraji (4 19 Iné 76

4 bytov), čo je nárast oproti roku 212 o bytov (51,3 %). Druhý najväčší počet začatých bytov bol v Trnavskom kraji (2 24 bytov), kde bol zaznamenaný medziročný nárast o 317 bytov. Ďalej nasleduje Trenčiansky kraj s počtom 1 71 začatých bytov, Prešovský kraj bytov, Žilinský kraj bytov, Nitriansky kraj bytov, Košický kraj 1 95 bytov a na poslednom mieste skončil Banskobystrický kraj s počtom 1 13 bytov. V Nitrianskom a Banskobystrickom kraji sú minimálne medziročné zmeny v počte začatých bytov, na rozdiel oproti Žilinskému kraju, ktorý zaznamenal medziročný pokles až 28 bytov (15,5 %) a Košický kraj pokles o 126 bytov (1,3 %). Významne sa na celkovom počte bytov znižuje podiel obecných nájomných bytov. Z grafu 3 vidíme zníženie, z 28,4 % v roku 23 na iba 2,3 % v roku 216. Táto skutočnosť nie je z dlhodobého hľadiska pre vývoj ekonomiky prijateľná. Dôvodom je odklad spotreby domácností, čo má negatívny vplyv na vývoj ekonomického rastu. Dopyt po nájomnom bývaní je v krajinách ovplyvňovaný trvalým rastom životnej úrovne obyvateľstva, rastom populácie a počtom domácností, z čoho vyplýva potreba výstavby nových bytov, zlepšovanie kvality existujúceho bytového fondu, zároveň sa zvyšujú nároky na kvalitu bývania, poskytovaných bytových služieb. Domácnosti tiež riešia problém, či sa stanú účastníkmi trhu vlastníckeho, alebo nájomného bývania. Dopyt na trhu s nájomným bývaním, je teda závislý od subjektívnej potreby domácností bývať, objektívnej potreby vyplývajúcej z demografického vývoja, ako aj predikcie ekonomického vývoja, kúpyschopného dopytu po bývaní, výdavkov domácností na bývanie a úspor domácností použiteľnými na reprodukciu bytového fondu Graf 4 Podiel obyvateľstva bývajúceho v nájomných bytoch v krajinách EÚ Graf 3 Podiel obecných nájomných bytov/celkový počet dokončených bytov v SR () Krajiny s vysokou mierou vlastníctva nehnuteľnosti na bývanie sú výrazne menej ekonomicky produktívne. Švajčiarsko, kde vlastní najmenej obyvateľov dom či byt, je jednou z najbohatších a najvyspelejších krajín. Na druhom konci spektra sú menej rozvinuté štáty východoeurópskych národov s nižšou úrovňou HDP na obyvateľa. Tu zároveň nájdeme aj niektoré krajiny s najvyššou úrovňou vlastných domov a bytov. USA a Kanada sú zelené na oboch mapách, spájajú v sebe relatívne vysokú úroveň ekonomického rozvoja s relatívne nízkym počtom majiteľov vlastných domov. V Slovenskej republike pri výške HDP na obyvateľa je až 9,2 %-ná miera vlastníctva nehnuteľností, pričom vo Švajčiarku pri výške HDP na obyvateľa, je miera vlastníctva nehnuteľnosti iba 43,8 %-ná. Vo Francúzsku, Nemecku alebo Japonsku, má len polovica obyvateľstva vlastné bývanie. Pre väčšinu ľudí je síce kúpa nehnuteľnosti na bývanie najväčšou a často jedinou investíciou, no rezidenčná nehnuteľnosť je pre jednotlivca ako aj pre celé hospodárstvo neproduktívnou investíciou, keďže takýto druh nehnuteľnosti nie je celkom bez rizika a neprináša žiadny mimoriadny výnos a z pohľadu realitnej bubliny predstavuje určité riziko. V histórii sú za najväčšie finančné a ekonomické kolapsy zodpovedné práve realitné bubliny. Žiadny iný segment nespôsobil v minulosti toľko problémov ako nehnuteľnosti a trh s bytmi. Sledovaním počtu bytov vo vlastníctve a výšky miery nezamestnanosti môžeme konštatovať, že tieto tvoria vysoký percentuálny podiel v krajoch s vysokou mierou nezamestnanosti (tabuľka 2). Tab. č. 2 Miera nezamestnanosti a forma vlastníctva bytov v SR Miera nezamestnanosti Počet podporených bytov zo ŠFRB SR 7, , , Bratislavský 3, , , Trnavský 3, , , Trenčiansky 4, , , Nitriansky 5, , ,1 58 Žilinský , , Banskobystrický 11, , , Prešovský 12, , , Košický 12, , , Zdroj: vlastná tabuľka podľa údajov ŠÚ SR. Výdavky domácností na zabezpečenie vlastníckeho bývania sa zvyšujú, čo sa odzrkadľuje na štruktúre výdavkov domácností. To, že domácnosť takmer 27 % svojich výdavkov vynakladá na zabezpečenie bývania a služieb s ním spojených sa odzrkadlí na ekonomickom rozvoji, pretože domácnosti svoju spotrebu odkladajú o 3 rokov a tým sa automaticky obmedzuje spotrebu iných tovarov 77

5 a služieb. S vysokým podielom vlastníckeho bývania sa zvyšujú aj výdavky štátu na zabezpečovanie potreby bývať, čo má nároky na štátny rozpočet, v ktorom sa musia vyčleniť finančné objemy na dotácie na podporu štátnej prémie v rámci stavebného sporenia, podporu hypotekárnych úverov vo výške 2 %, ako aj rezerva na vyplácanie úverov pre nízkopríjmové domácnosti zo Štátneho fondu rozvoja bývania. Preto navrhujeme, aby sa štát venoval podpore nájomného bývania, keďže túto formu zhodnocovania kapitálu realizujú aj súkromné osoby a investujú do nákupu bytov, ktoré sú využívané na prenájom. 4. ZÁVER Úlohou štátu je, aby svoju bytovú politiku smeroval k uspokojovaniu potreby bývať. V Slovenskej republike existuje niekoľko nástrojov na skrátenie času pre zaobstarávanie si vlastníckeho bývania. V súčasnosti ide predovšetkým o hypotekárne úvery, úvery zo stavebného sporenia, resp. úvery alebo podpory zo Štátneho fondu rozvoja bývania. V rámci týchto programov sa obvykle používajú subvencie, ktoré majú zaistiť také náklady na bývanie, ktoré by nepresahovali rozumnú úroveň výdajov domácností na bývanie. To znamená, aby bola dostupná pre každého. Masívnejšie používanie týchto nástrojov bytovej politiky je kritizované pre svoju malú efektívnosť v zabezpečení bývania špeciálne pre rodiny s nižšími príjmami, pretože je extrémne ťažké zaručiť, aby takto obstarané byty boli vždy využívané len takými rodinami, pre ktoré boli určené. Tieto skutočnosti preto prispievajú k tomu, že väčšina štátov smeruje k dopytovej stratégii v podpore bývania. Zdroje 1. LABAJ, J Byty, bývanie a bytová politika v trhovom hospodárstve. Bratislava, Elita SIKA, P. 25. Bytová politika vo vybraných krajinách Európskej únie. In: Zborník príspevkov z medzinárodnej vedeckej konferencie Trendy hospodárskeho a sociálneho rozvoja v krajinách EÚ. Trenčín. ISBN SHILLER, R Vlastné bývanie je otrasná investícia VIDOVÁ, J Sociálno-ekonomické aspekty kvality bývania a kvality života. In Nová ekonomika : vedecký časopis Národohospodárskej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave. - Bratislava : Národohospodárska fakulta EU, 211. ISSN , Marec 211, roč. 4, č. 1, s VIDOVÁ, J Investičné procesy a ich vplyv na investície do bývania. Bratislava : EKONÓM, s. ISBN VIDOVÁ, J Bytová výstavba v Slovenskej republike. Bratislava, In FINANČNÉ TRHY, ISSN , 215, roč Európska charta o bývaní, prijatá 26. apríla 26 pracovnou skupinou Európskeho parlamentu URBAN-Logement. 8. Prieskum finančnej situácie a spotreby domácností Eurosystému Príležitostná štúdia NBS. ISSN Dostupné na: 9. Ročenka stavebníctva Sčítanie obyvateľov, domov a bytov ŠÚ SR